Môže byť mäsové – hovädzie, jahňacie, bravčové, dokonca z kačky či sliepky –, ale aj výhradne zeleninové, dnes by sme povedali vegánske. Každý, kto vie ako-tak variť, sa s ním už stretol, hoci nepoužil práve jeho odborný názov: ragú.

Vo vnútri sú biele a zvláštne gumené. Na povrchu sa zas lesknú krásnou koralovou farbou, ktorá má pripomínať uvareného kraba či homára. Ochutnáme, závan rybiny a chladného mora. My ich voláme krabie tyčinky, no ich pravé meno je surimi.

Jeho vôňu rozpoznáme na prvé nadýchnutie, chuť hneď po zahryznutí. Nie je to však korenie, ktoré by sa používalo samostatne a často. Skôr dopĺňa paletu rôznych zmesí, ktoré nám potom pripomínajú sviatky či slávnostné chvíle. Aníz.

Jeho videá na sociálnych sieťach hltajú milióny ľudí. Pôsobí ako novodobý kaukliar – čarovaním vytvára tie najkrajšie dezerty na svete a zabáva nimi publikum. Svojou tvorbou každý deň na diaľku prináša radosť a vo svojej cukrárni chuťový ošiaľ – Cedric Grolet.

Dlhý názov tejto časti série o olovrantoch znie: Olovrant u starých rodičov v byte na ulici Mateja Bela, kde som bol „v službe“ každý druhý týždeň do roku 1957 vrátane.

Kaviár, ustrice, hľuzovka. Určite ich každý z nás videl minimálne na plátne v nejakej tej bondovke. No sú aj také snobské pochúťky, ktoré by sa na plátno nikdy nedostali. Lebo sú, jemne povedané, zúfalo nefotogenické. Ako napríklad angulas.

Dlhý názov série článkov, ktorú práve začínate čítať, znie: Olovrant a iné obrázky zo života z doby pred postfaktuálnymi bublinami. Dlhý názov prvej časti znie: Olovrant do roku 1957 (vrátane) v byte na Dunajskej ulici v Bratislave.

Keď sa pripravuje, je to nádhera. V hrnci sa nám prevaľuje nadýchaná perina, ktorá len čaká na to, aby niečo zakryla a neskôr v peci dodala jedlu jemnú mliečnu chuť a krehkú kôrku. Biela perina sa volá bešamel.

Najedli sme sa, naokolo samá krása a vrúcnosť. Každých pätnásť minút nám pristane ruka majiteľa na pleci, aby sa ubezpečil, či nám chutilo. Zrazu sa pred nami zjaví pohár s jantárovo zafarbeným vínom. A pri ňom na špeciálnom tanieri učupené cantuccini.

Svieti v ponuke ľahkých predjedál skoro všetkých reštaurácií v Toskánku, Umbrii či Lazia, no máloktorý návštevník neznalý veci si ju objedná. Pritom ide o jednu z najchutnejších záležitostí, ktoré ponúka talianske gastronomické leto. Navyše s históriou ako remeň: panzanella.