Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Juraj Petrovič: Oheň do vrecka

Juraj Petrovič: Oheň do vrecka

.juraj Petrovič .veda .veda

V tejto sérii si povieme niečo o veciach všedných a každodenných. Veciach, ktoré používame tak často a používame tak samozrejme, že nám ani nenapadne, ako vlastne vznikli, kto ich vymyslel a ako presne fungujú. A pritom je ich príbeh niekedy dlhší a zaujímavejší, ako by sme si mysleli.

Čo hýbe svetom?

Čo hýbe svetom?

.ladislav Kováč .veda .veda

Ľudia sú jedným z miliónov živočíšnych druhov na Zemi. Človek je však možno jediným živočíchom, v evolúcii ktorého sa vynorila schopnosť uvedomovať si vlastnú existenciu.

Deep biotech Mira Gašpárka: Jurský park, bezpečnostná poistka a nové lieky

Deep biotech Mira Gašpárka: Jurský park, bezpečnostná poistka a nové lieky

.miroslav Gašpárek .veda .veda

„Neprirodzené“ aminokyseliny predstavujú sľubnú biologickú bezpečnostnú poistku – a tiež liečivo budúcnosti.

Nové lieky alebo povolenie zabíjať koronavírusy

Nové lieky alebo povolenie zabíjať koronavírusy

.norbert Žilka .veda

Neustále hľadáme povestného Jamesa Bonda v terapii covid-19, ktorý môže získať licenciu na zabíjanie vírusu SARS-CoV-2. Terapeutické prístupy sa stali šlágrom o čosi skôr, ako sa objavili vakcíny. Ale ich 15 minút slávy odplavila prvá vlna očkovania. Napriek tomu stále lákajú pozornosť.

Biologické hodiny menom človek

Biologické hodiny menom človek

.juraj Petrovič .veda .spoločnosť

Všetci máme v sebe zabudované hodiny. Tie nám hovoria, kedy máme spať, jesť, kedy pracovať a kedy športovať. Ale okrem tých hlavných, ktoré máme v mozgu, má takmer každý náš orgán svoje vlastné biologické hodiny. Dokonca aj každá bunka nášho tela má v sebe mechanizmus, ktorý by sa dal nazvať hodinami.

O čiernych dierach s nobelistom Kipom Thornom

O čiernych dierach s nobelistom Kipom Thornom

.martin Mojžiš .veda .rozhovor

To, že predsedom poroty ceny Eset Science Award pre slovenských vedcov je nositeľ Nobelovej ceny, je veľká vec pre celú krajinu.To, že tento fyzik poskytne .týždňu dlhý rozhovor, je veľká vec pre nás a pre našich čitateľov. Sme za túto možnosť naozaj vďační. Tak si to spolu užime. Nech sa páči: Kip Thorne.

Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu získali David Julius a Ardem Patapoutian

Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu získali David Julius a Ardem Patapoutian

.sita .veda

Dvojica vedcov získala prestížnu cenu za ich „objavy receptorov teploty a dotyku“.

Juraj Petrovič: Oxid uhličitý – život a smrť

Juraj Petrovič: Oxid uhličitý – život a smrť

.juraj Petrovič .veda .veda

Potravinárstvom sme minule končili prehľad aplikácií oxidu uhličitého. Pri živých veciach ešte na chvíľu ostaneme. Oxid uhličitý je totiž skutočne nebezpečný pre život. Ľudia nosili do vínnych pivníc sviečky alebo lampy s otvoreným plameňom z dobrého dôvodu. Vedeli, že ak plameň začne zhasínať, musia buď z pivnice odísť, alebo ju vyvetrať. Víno totiž pri kvasení produkuje značné množstvo oxidu uhličitého. Takže by mohli „zhasnúť“ aj oni. Táto vlastnosť oxidu uhličitého sa presne na tento účel využíva aj dnes.

Sonda BepiColombo poslala prvú snímku Merkúra

Sonda BepiColombo poslala prvú snímku Merkúra

.sita .veda

Európsko-japonská sonda preletela okolo drobnej planéty v noci z piatka na sobotu.

Juraj Petrovič: Oxid uhličitý – oheň a ľad

Juraj Petrovič: Oxid uhličitý – oheň a ľad

.juraj Petrovič .veda .veda

V minulom článku sme sa venovali najmä problémom s oxidom uhličitým v atmosfére. Oxid uhličitý má však veľa praktických využití od mrazenia až po hasenie. Ani nehovoriac o tom, že dokáže šetrne čistiť najrôznejšie povrchy a zbavovať kávu či čaj kofeínu.