Keď som tam to hniezdo vešala, myslela som si, že príde nejaká sýkorka. Pár dní na to som tam našla dve vajíčka. A potom prišla ona. Šedá mestská holubica. Škoda, pomyslela som si, no hneď mi prišlo zo seba zle. Sme to ale strašný druh!

Aj kvôli hongkonským protestom nastal najvyšší čas na slovenskú diskusiu o Číne. Prechádzajú si ňou všetky západné krajiny a jej dôsledky budú oveľa významnejšie než udalosti z novinových titulkov.

Cez prázdniny sme sa od seba politicky vzdialili: zatiaľ čo meno Michal Truban k bežnému českému čitateľovi stále nepreniklo, pri pohľade zo Slovenska je čím ďalej tým nezrozumiteľnejšia pražská krízička.

V krátiacich sa dňoch záveru leta badať akúsi zmenu tempa verejného života. Krajina zrazu žije iným hrôzostrašným čítaním než dovolenkovými detektívkami. Nuž, najväčšie obludnosti píše zase raz život. 

Smer je extrémne, krajne protireformná strana. To, že za trinásť rokov (mínus jeden a pol roka vlády Radičovej) neurobili vôbec nič, ironicky pripomína sám Fico vypočítavaním „míľnikov Smeru“. 

V sobotu sme navštívili Skalicu. Je to malebné mestečko. Prvý raz som ho navštívil 12. januára 2016. Spolu s veľkým zástupom sme vtedy odprevádzali Tónka Srholca na miesto posledného odpočinku. 13.augusta 2017 som tu bol znova. 

Kázeň krakovského arcibiskupa Marka Jedraszewského, v ktorej nazval hnutie za širšiu akceptáciu LGBT ľudí „morom“, vyvolala búrlivú kritiku v celej V4.

V neděli v podvečer cesta Českými drahami, vlakem EC 274, z Brna do Prahy. Řada z nás cestujících jsme marně hledali svůj vagón s místenkou.

To, čo vyplýva z rozšifrovaných dialógov dvoch obvinených z vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, je svedectvom doby, v ktorej mali moc a peniaze väčšiu cenu ako ľudský život. Ale je to aj výzva.

Starý americký posmešok o politickom centrizme vraví: „V strede cesty je žltá čiara a pásavec.“ Stredová či umiernená politika, o akú sa usilujú nové slovenské strany, nie je ľahká vec.