Někdy mám dojem, že žijeme ve světě plném poraden. Máme poradny předmanželské, manželské, předrozvodové i porozvodové, poradny psychologické, poradny pedagogické, poradny chovatelské, mykologické…, prostě poradny na všechno.

„Keď ši nebul v Harhove, ta ši bul v rici”, vynímalo sa na pätnásť- metrovom transparente nad dedinou. Chlapi ešte stále šnurovali laná a upevňovali slogan, keď vtom zbadali farárovo auto rútiace sa priamo na nich.

Vpredu šiel afganský vojak, za ním traja Česi, tím uzatváral Američan s ďalším Afgancom. Z tieňa vystúpil 18-ročný mladík a pristúpil k nim. Na výzvy nereagoval. Vojaci zaujali obranné postavenie. Vtom sa mladík odpálil.

Môžeme byť vďační, že žijeme v liberálnej demokracii – túto vetu počuť veľakrát. Môj problém je, že dnes už nevyjadruje podstatu reality, v ktorej žijeme.

V lete by sme mali my, učitelia, zabudnúť na svojich žiakov a tváriť sa, že neexistujú? Omyl. Existujú, a ešte nám to o sebe dávajú aj vedieť. Cez sociálne siete sa o nich dozvieme viac, než by sme chceli.

Tento mesiac uplynie 80 rokov od smrti Andreja Hlinku. V dvadsiatom storočí, vyše tridsať rokov, bol v Uhorsku a potom v Československu na vrchole politického a spoločenského života Slovákov. Aký je príbeh jeho hrobu?

Povráva sa, že časti Smeru už prekáža, kam až ich zatiahol exminister Kaliňák. A pohľad na preferencie akoby pritakával budúcemu spojeniu lepšej časti opozície s “rebelmi”. Áno? Nie, nie, nie.

Vlci ● Vietnamci ● Blbci

Odborári, pápež a lady Thatcher boli nepravdepodobní partneri, a predsa spolu porazili poľský komunizmus. Nejako podobne sa Slovensko môže dostať z Ficovho a Kaliňákovho mafiánskeho štátu.

Pavol Strauss, židovský konvertita, lekár a spisovateľ si od roku 1947 písal denníkové záznamy. Boli to premýšľania o Bohu, svätcoch, umelcoch, o ľudských cnostiach, hriechu, zúfalstve. Po páde komunizmu, v čase narastajúceho nacionalizmu u nás, nachádzame u neho aj myšlienky o národe a Slovensku.