Zomrel pre svoju vieru v spravodlivosť a Boha.

Kto riadi systémom brzda-plyn, jazdí nebezpečne, spotrebuje viac paliva, rýchlejšie opotrebuje auto a svojich spolucestujúcich vydesí, naštve a znechutí. Práve do tejto situácie sa Česko dostalo po roku pandémie.

Posledné týždne boli pre mňa dosť zlé. Mala som skúškové obdobie, a to hneď z dvoch strán. Skúšala som a zároveň som bola skúšaná. Bola som len doma a nebavilo ma čítanie. A tak po viac ako polroku zabehnutého systému som musela systém zmeniť.

Na univerzite vediem kurz o probléme normality. So študentmi sme na ňom čítali jeden text, v ktorom jeho autor Petr Rezek krásne podotýka, že normalita je pôda, na ktorej sa ukazuje, ako vieme reagovať na to, čo nazýva chvíľou. Čo je to chvíľa?

Ak sa začiatkom mesiaca dalo napísať, že zo slovenského primátu v covidových úmrtiach netreba robiť drámu, tak týždne udržiavania si tohto „prvenstva“ sú už poplašnou správou prvého stupňa. A marazmu nevidieť konca.

Tri roky bez Jána a Martiny. Rok, odkedy vedie Slovensko Igor Matovič. No našťastie nielen on. Rok s pandémiou. A k tomu malé osobné mementá, akým je rok od posledného teplého čaju na návšteve u Kuciakovcov v Štiavniku.

V čase, keď sme si pripomenuli výročie „Víťazného februára“, sme svedkami rozširovania zmutovaných foriem socializmu. Tie sa opierajú o silnejúcu nedôveru k princípom a inštitúciám kapitalizmu a sú dlhododo nebezpečné pre našu slobodu a prosperitu.

Kauza bývalého generálního prokurátora SR, jemuž USA zakázaly vstup do země, znovu poukázala na zkorumpovanost naší politiky. U nás se většinou chápe jako úplatkářství, ale její skutečný význam je širší.

Dňa 21. februára 2021 uplynuli tri roky od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Uplynul aj rok od posledného mítingu Za slušné Slovensko, osem dní pred parlamentnými voľbami.

Kde Ježiš čerpá svoju silu? Odkiaľ pochádza jeho sila liečiť ľudí? Odkiaľ pochádzajú jeho slová?