Prezident ● Loď ● Trenírky

Na mníchovskej konferencii Pražská jar, Alexander Dubček a Rádio Slobodná Európa som hovoril o podávaní správ tomuto rádiu zo Slovenska za komunizmu. Je dobré si tie časy v dobe mobilu a internetu pripomenúť. 

KNIHA Arnon Grundberg: Mateřská znaménka ● DIVADLO Viliam Klimáček: Horúce leto 68 ● HUDBA Liz Phair: Exile In Guyville

Nórsko je krajina usmiatych tvárí. Najmä tých ženských. Niežeby sa tam mužom žilo zle, to nie, ale v porovnaní so zvyškom sveta sa tam ženám výnimočne darí.

Ale ako Ježiš rozoznal, čo je vôľa Božia? A ako to ja spoznám vo svojom živote? Ježiš má na to dve cesty.

Snívalo sa mi, že za mnou prišiel Pišta Hríb a požiadal ma, aby som znova začala písať do .týždňa. Veľmi ma to v tom sne potešilo, ale trochu som sa vykrúcala, lebo sa mi nechcelo písať. Keď som sa zobudila, mala som pocit viny.

Koniec školského roka sa neodmysliteľne spája s tým, čo žiaci a študenti veľmi nemusia – s koncoročnými písomkami. Je to taká zvláštna odnož všetkých ostatných písomiek. Tieto majú zvláštnu príchuť. 

Minulú stredu malo Česko rozpačité výročie: päť rokov od policajného zásahu na Úrade vlády, po ktorom padol Nečasov kabinet a politická krajina sa premenila. Dodnes nie je nikto právoplatne odsúdený.

Čítam, že Západ sa rozpadáva, že spojenectvá hodnôt prestávajú platiť a že Trump práve zrútil povojnový liberálny poriadok sveta. Ak je to tak, je zle. Ale – je to tak?

Popletený som ako klbko bavlny. Na nič si poriadne nespomínam, iba na vône a chute. Letopočty sa mi pletú, z príbehov si pamätám len zápletky, vybledli mi pointy vtipov. A rovnaký film pozerám piatykrát, kým mi trkne, že som ho už videl.