V pandémii hľadať vyšší zmysel, to už dávno nie je doména cirkví. Tak nejako sme asi disponovaní všetci. Ak v niečom nájdeme vyšší zmysel, máme hneď lepší pocit, pretože vzápätí sa núka aj „liečba“.

Otváram svoje čitateľské okno a pozrime sa! – zimomriavky. Mám na ňom položenú a otvorenú naozaj milú a príjemnú, múdru a láskavú knižku Ivana Šenšela Pevný buď. S podtitulom Život a dielo seniora Ľudovíta Šenšela. 

Z druhej strany Atlantiku pôsobí slovenská reakcia na koronavírus obdivuhodne. Kým Slováci si šili rúška a izolovali sa ešte skôr, než vláda sprísnila opatrenia, americkí študenti sa zabávali.

Na medicínsko-ekonomickú krízu, ak aj nie sociálne najdramatickejšiu, tak isto najrozsiahlejšiu, ktorej centrom sa stáva Európa, reagoval Európsky parlament s meškaním mesiaca. Prečo?

Přednášku o principu spravedlnosti otevíráme (ne úplně dobrým) vtipem o tom, že dvě věci jsou ve zdravotnictví jisté: nedostatek financí a smrt. Každý zdravotní systém na světě tato dilemata má.

V súvislosti s tým, ako dopadli parlamentné voľby na Slovensku, počuť z určitých kruhov hlasy, ktoré varujú pred nástupom akejsi katolíckej hrôzovlády v našej krajine. 

Vo štvrtok sa na Slovensku urobilo len o necelých sto testov na koronavírus viac než týždeň predtým (301 vs. 214). V ten istý deň sa v Česku vykonalo 2 217 testov. Prečo tento priepastný rozdiel?

Tak som tu. Pôvodne pártýždňový pobyt v New Yorku sa predlžuje na neurčito. USA a EÚ zavreli hranice a nik netuší, dokedy to všetko potrvá. Guvernér štátu povedal, že sme „vo vojne, nepriateľa však zatiaľ len vidíme na horizonte“.

Vrcholne extrémna realita, v ktorej sa nová vláda rodila a narodila, celkom isto výrazne ovplyvnila proces jej tvorby. Imperatív rýchlosti ako absolútnej priority zrejme zafungoval.

Ešte pred štrnástimi dňami som si myslel, ako vidím do budúcnosti, keď som písal, že pri epidémii pomáha zavrieť školy. To bol piatok 6. 3. ráno a Česko hlásilo 12 nakazených. Dnešný stav bol mimo mojej fantázie.