Novým ministrom zahraničných vecí je – starý minister zahraničných vecí. Tento absurdný výrok presne zodpovedá spôsobu, akým sa tu uvažuje o vzťahu medzi občanom, svedomím a mocou.

Celoplošne rozšírená ťažoba nielen pod Tatrami je depresia a úzkosť. Všade sa jej darí. Nemám na to síce dôkazy, no vidím to tak, že jedným zo znakov úzkosti u ľudí je ich notorická potreba sebastrednosti a sebapotvrdzovania, keďže nik v ich blízkosti nevidí ich zásluhy.

„Neviem, či som dnes viac naštvaný, alebo sklamaný. Na jazyk mi prichádzajú samé mrzké slová. Odvaha a vlastný názor, založený na základe jasných informácií a súvislostí, sú prešetrované a určené na odsúdenie.

„Správy o mojej smrti boli prehnané,“ napísal vraj Mark Twain v reakcii na nekrológ, ktorý o ňom vydali isté noviny. Rovnako prehnané sú správy o politickej smrti Emmanuela Macrona.

Ako to, že v Česku neprejde ani týždeň bez ďalšieho problému okolo Andreja Babiša, ale on aj jeho hnutie sú stále populárne? Možno máme dvoch premiérov: Akčného Andreja (A) a Brutálneho Babiša (B). Uvediem príklad.

„Tu je väčší rad než na Star Wars,“ volá mi môj americký priateľ stojaci pred Ho Či Minovým mauzóleom. Ja som nešla. Ani v Moskve na Lenina som sa nebola pozrieť. No napriek môjmu jasnému názoru na fetišistické uctievanie politických vodcov sa vo Vietname cítim celkom schizofrenicky.

Každý rok to tak býva. Jeden deň v roku sa škola chce ukázať v čo najlepšom svetle: Deň otvorených dverí. Aj na našej škole sa také deje. Viac sa tešia študenti než učitelia. Lebo vyučovanie prebieha tak ako každý iný deň. Rozdiel je len v jednom – všade sú otvorené dvere. A to naozaj.

Desiateho decembra 1948 bola Valným zhromaždením OSN ako dôsledok hrôz druhej svetovej vojny prijatá Všeobecná deklarácia ľudských práv. Štyridsaťosem štátov hlasovalo za, osem štátov, medzi nimi i komunistické Československo, sa zdržalo. 

Pohľad na súčasné Slovensko je naozaj depresívny. Ale popri plagiátoch, nezmysloch o Sorosovi, poníženosti voči Rusku a hre na slušného Lajčáka tu už rastie reálna nádej. O nej je naša nová kniha.

V prvom rade si zadefinujme zimu. Zima nie je, keď prídete s oziabajúcimi nohami z vianočných trhov, podgurážení punčom, do vykúreného bytíku, kde môžete chodiť v ponožkách a pootočiť tým čiernym plastovým kolieskom na radiátore.