Pozícia Andreja Babiša sa dlho zdala neotrasiteľná. Premiér bol stíhaný za dotačný podvod, zvýhodňoval svoje firmy, a napriek tomu malo jeho hnutie stále vyše 30 percent. Donedávna. Teraz to už neplatí.

„Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?“ Pre nás je všetko jasné: Dane musíme platiť, aspoň väčšina z nás. Otázka pre nás teda skôr znie, koľko musíme zaplatiť a či a ako si môžeme uplatniť daňové úľavy vždy v rámcoch zákonných možností.

Keď o niečom píšete, choďte do hĺbky – počuť občas ponosy na naše plytké texty. No ľahko sa povie, ťažšie vykoná. Ako keby to bolo len tak, zostúpiť do Hádovej ríše a ponevierať sa po jej temných priestranstvách bez toho, aby sa človek niečím zemitým zababral.

Má ma rád, nemá ma rád. Bude lockdown, nebude. Otestujeme sa, neotestujeme. Lokálne či celoplošne? Pomôže to, nepomôže? To sú dnes najfrekventovanejšie otázky.

Príbeh Kalvárie ukazuje, že ak sa chce, vieme im vrátiť zašlú slávu.

Určite ste zažili situáciu, keď ste prišli k lekárovi a pán doktor sa zatvári vážne. Pozrie si vaše snímky alebo nálezy, výsledky alebo hocičo a povie: „Ježišmária!“

Aj keď prvé informácie z pilotných okresov hovorili o ako-tak zvládnutej organizácii a účasti, plošné testovanie celého národa je stále divoká a zrejme aj slepá ulička.

Autori vcelku presne popisujú symptómy, ktorých sú dnes plné médiá, ak vynecháme fakt, že sa nevolali Covid-19.

My z východu mu hovoríme napríklad bong alebo bongar a takisto, že „griže jak fras“. Ovad je v našich kultúrnych predstavách azda najhnusnejší a najdotieravejší hmyz, ktorého nik nemá rád. A predsa je vzorom najušľachtilejšej výchovy k občianstvu. Ako to?

...a s ním aj každoročné spomínanie na udalosti z roku 1989 a po ňom. Beriem to už ako pravidelný rituál. Krátky komentár v miernom predstihu: