Prázdniny sú fuč. Roztratili sa v zážitkoch, cestách, nových stretnutiach, starých známych, ale aj v slastnej nude, ktorá sa zase dostáva do módy ako nevyhnutná činnosť pre obnovenie duševnej rovnováhy. Ich koniec má pre mňa rokmi svoju špeciálnu atmosféru. Teším sa na to. Celkovo mám v roku dva dni, ktoré na mňa pôsobia svojou mágiou.

Najmä nezovšeobecňovať, príliš neabstrahovať, nevyvodzovať závery z osobných empirických pozorovaní, nepliesť si korelácia s kauzalitou a tak ďalej, aby sa nám nebodaj niečo, čo je anomália či odchýlka, nejavilo ako spoločenská norma.

Určite ste aj vy zachytili ten názor. Dalo by sa povedať „metanázor“, keďže ide o názor o všetkých názoroch. Vraj totiž musíme rešpektovať každý, ale úplne každý názor.

Cestovanie je nielen o miestach, ktoré nemáme šancu spoznať doma, ale aj o ľuďoch. Keď toto píšem, mám práve po ďalšom zaujímavom stretnutí.

„Rusov bude menej, ale budú lepší,“ konštatuje Ninotchka v nekonečne pôvabnej rovnomennej romantickej komédii Ernsta Lubitscha z roku 1939.

Zabudol som sa zmieniť o zatmení Slnka. Sledoval som ho v Getsemanskej záhrade. Ale v Mikulove. Aj tam totiž jednu Getsemanskú záhradu majú, hneď pod Olivovou horou, ktorá teda tiež nie je originál.

Beowulf je obrovský, neohrozený a pred nebezpečenstvom neuhýba. Keď holými rukami trhá ruku obra Grendela, zdá sa, že mýtus o nezničiteľnom chlapovi našiel svojho kráľa.

Rada Fondu na podporu umenia ukázala živej kultúre ďalší vztýčený prostredník. Do grantov na tvorbu divadelných diel pre oblasť zriaďovaných, nezriaďovaných aj tanečných divadiel vložila chyták, na základe ktorého potom mohli univerzálne odborné komisie plošne vyradiť veľmi veľa subjektov.

Toľko práce, a pritom taká blbosť. Doslovný citát z Pelíškov nedám, ale myslím, že ani netreba, tú sekvenciu si pamätáme a kto nie, tomu jej opis aj tak nijako nepomôže, zachytáva totiž situačnú vec.

Ak ste videli film Najväčší showman s Hughom Jackmanom, možno si pamätáte tú scénu, keď cirkusový showman Phineas Barnum spieva o milióne snov a presviedča svet, že aj tí najviac odstrčení ľudia si zaslúžia pódium. Krásny príbeh o odvahe byť sám sebou. Problém je len v tom, že skutočný Barnum bol vo svojej podstate ktosi celkom iný.