„Niektorí mŕtvi sú nám bližší než mnohí z tých, čo žijú,“ povedal Albert Camus na adresu Simone Weilovej. Zvláštny vzťah. Tí dvaja sa nikdy nestretli.

Každé nešťastie sa niekedy skončí. V prípade Markéty Všelichovej a Miroslava Farkasa sa tak stalo v piatok 24. júla večer, keď pristáli v Prahe. Po troch rokoch a ôsmich mesiacoch ich Turecko pustilo z väzenia, kde sedeli za spoluprácu s kurdskými milíciami.

Pred pár dňami sme večer sedeli na brehu Dunaja na Tyršáku. V ruke vychladené víno a okolo približne tridsiatka tridsiatnikov. Samí úradníci a úradníčky. Išlo o stretnutie ľudí pracujúcich na ministerských inštitútoch. Na úvod je zrejme dobré vysvetliť, že tieto inštitúty sú analytické útvary ministerstiev, ktorých úlohou je oslobodiť sa od dennodennej agendy úradov, byť do značnej miery politicky nezávislé a pripravovať tak kvalitné analýzy, prognózy a stratégie na základe relevantných dát.

Poďme počítať. V nasledujúcich siedmich rokoch môže Slovensko z rozpočtu EÚ získať 18,6 miliardy eur, z fondu obnovy 7,5 miliardy a na pôžičky ešte 6,8 miliardy. A z predošlého rozpočtu EÚ máme ešte tri roky na dočerpanie 8 miliárd.

Toto leto sa pokúša o normálnosť, ale to sa len tak tvári. Je choré. Ešte stále má covid. Vyhýbam sa mu, ale v dvoch prípadoch som predsa len urobil výnimku.

Dekan pražskej Filozofickej fakulty, historik a bratislavský rodák Michal Pullmann poskytol pred desiatimi dňami týždenníku Echo rozhovor o komunizme. Časť pražských intelektuálov tým zdvihol zo stoličky.

Dostala som desiatky správ o tom, ako nerozumiem politike, nevážim si, čo máme, že na konci dňa v škole podvádzajú všetci a Matovič je vlastne ten najcharakternejší z nich, pretože sa k tomu postavil čelom a priznal. Áno priznal.

Politici roztočili kolotoč „finančných injekcií“ – vo fonde obnovy EÚ a u nás vo vládnom sociálnom balíčku celkom v duchu tradície Smeru. Keďže tým prehlbujú problémy sociálneho štátu, pripomeňme jeho podstatu a dôsledky.

Igor Matovič priniesol ako predseda vlády zo samitu EÚ v Bruseli dve posolstvá. Prvé znie, že je je zlodej a podvodník. A druhé, že bruselská dohoda je geniálna.

S Petrom Zemanom (10. januára 1942 – 16. 7. 2020) sme sa poznali od mladosti, ako to nemohlo nebyť v Bratislave šesťdesiatych rokov.