Ficovi na včerajšom prejave stačilo jednoducho pripomenúť si Židovský kódex a historické hrôzy, ktoré po ňom nasledovali. Alebo ešte v tom lepšom prípade to mohol poňať ako príležitosť na zblíženie rozhádaného národa.

Akokoľvek nelogické sa môžu javiť vyjadrenia generátorov náhodných slov nesúvisiaco pospájaných do konšpirácií, vývoj anti-mainstreamovej logiky alternatívnych médií má určujúci element. Moc.

Pomerne dlhá tradícia Letnej filmovej školy v Uherskom Hradišti siaha až do obdobia socializmu, z neznámych dôvodov však naše umelecké okruhy akosi obchádza. Po Karlových Varoch ide o najväčšiu filmovú prehliadku v Českej republike, no aj napriek relatívne malej vzdialenosti od slovenských hraníc ju zvyknú navštevovať skôr študenti pražskej FAMU či Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity. Na prelome júla a augusta sa konal jej 50. ročník – čo tentokrát priniesol?

Aplikácia počasia ukazuje 33 stupňov Celzia, bezvetrie, polooblačno. Bratislava je v čudnom oranžovom opare, vzduch je prakticky nedýchateľný, je vlhký a vriaci. Pred novou budovou Slovenského národného divadla je ešte o trištvrte na päť poloprázdno. Ja a kamarátka si ideme kúpiť niečo studené.

Počínanie si ministerky kultúry, jej strany, ale vlastne dovedna celej vládnej koalície v ostatnom období, poukazuje na hlbokú krízu a to nielen v oblasti našej kultúry. O to viac keď sa politika postupného rozvratu štátu označuje za národnú, proslovenskú či jedinú skutočne vlasteneckú a veľká časť spoločnosti s tým ešte aj súhlasí. Môžeme sa ale, súdiac podľa našej pestovanej historickej slepoty, nejak zvlášť diviť?

Na Slovensku teraz riešime americkú politiku. Začalo to, keď sa starý Biden zakoktal v debate a Trump si z prebiehajúceho pokusu o jeho atentát spravil peknú fotku s krvácajúcim uchom a päsťou vo vzduchu. Taký je momentálny stav.

Keď som začiatkom júna natrafila na správu o tom, že Kultúrne centrum Eleuzína v Banskej Štiavnici organizuje letnú univerzitu a jej témou je etika a vnímanie dobrého života, bola som veľmi rýchlo presvedčená o tom, že chcem prvý júlový týždeň stráviť v stredoslovenskom striebornom meste. Deň pred odchodom stojac nad kufrom som však znervóznela natoľko, že som zvažovala svoju účasť prehodnotiť – bála som sa nových ľudí, nového prostredia, nových problémov. To, že som ale svoj dvadsať-kilový kufor predsa len do Štiavnice dotiahla a výzvu, ktorou LUE bola, prijala, bolo najlepšie rozhodnutie, aké som za dlhý čas urobila.

No len si to predstavte! Oni, lénni páni slovenskej zeme vládnu, a nejakí slniečkári si tu natáčajú filmy! Neslýchané! Kto im to kedy povolil, a vôbec, odkiaľ nabrali toľkú drzosť? S tými slniečkármi je evidentne nutné poriadne zatočiť, a to čím skôr. Takto ste to mysleli, však pán Danko?

Inauguračný príhovor nového prezidenta Petra Pellegriniho bol síce značne polytematický, no sústredil sa predovšetkým na motív pokoja, ktorý zdôrazňoval už počas predvolebnej kampane. To ako Peter Pellegrini komunikoval tento motív vo svojej prvej reči však naznačuje, akou cestou sa ako prezident vydá. Jeho slovník bol totiž starým overeným slovníkom Smeru a Slovensko, ktoré prostredníctvom neho vykreslil, je krajina zastavená v čase.

Prednedávnom vyšiel text nášho kolegu z .mladej redakcie zaoberajúci sa témou Gen Z, ktorý nás donútil zamyslieť sa nad našou generáciou. Uvažovali sme, ako možno do tohto diskurzu prispieť, keďže sa hovorí o niečom, čoho sme priamo súčasťou, je to integrálna časť našej identity. Tento rozhovor je reflexia nás, autoriek z .mladej redakcie, nielen na spomínaný text, ale aj mnohé názory a mýty o Gen Z, s ktorými sa celé roky stretáme.