Od pravdepodobných scenárov až po tie uletené – toto všetko sa s Robertom Ficom najbližšie týždne môže stať.
Iba deň po ohlásenom vystúpení najznámejšej ženskej tváre Anny Záborskej z KDH avizuje táto europoslankyňa vznik ďalšej kresťanskej strany.
Na tom, že členovi predsedníctva Smeru, exministrovi obrany a podpredsedovi NR SR Martinovi Glváčovi sa páčia mladé a pekné ženy, nie je nič divné ani pohoršujúce.
Uplynulým týždňom rezonovali zverejnené konverzácie Aleny Zsuzsovej s vplyvnými mužmi, postavenie sa škôl proti rigoróznej práci Andreja Danka či aktivity sociálnej siete.
Energetická únia znela dobre. Až kým nenarazila na realitu a Nordstream 2. Čo na to Maroš Šefčovič, ktorý bol posledných päť rokov jej tvárou? Ostal znepokojený.
Na Slovensku táto téma rezonovala len slabo, ale Českom zľahka zatriasla: štát sa dôrazne ohradil proti čínskemu technologickému vplyvu. Premiér si zase raz vybral Západ – a prezident ako vždy Čínu.
To, čo sa deje okolo Ústavného súdu, znovu raz ukazuje, že Slovensko neohrozujú tí, na ktorých ukazoval najskôr Mečiar a teraz Fico s nacionalistami a extrémom, ale oni sami.
Už je po sviatkoch, no nedá mi nevrátiť sa na pár chvíľ ešte do starého roka a nepodeliť sa, čo mi zase urobila moja trieda.
Celoplošne rozšírená ťažoba nielen pod Tatrami je depresia a úzkosť. Všade sa jej darí. Nemám na to síce dôkazy, no vidím to tak, že jedným zo znakov úzkosti u ľudí je ich notorická potreba sebastrednosti a sebapotvrdzovania, keďže nik v ich blízkosti nevidí ich zásluhy.
Predpovede bývajú zradné. Ale tu je jedna pre rok 2019, ktorá je súčasne novoročným želaním aj výzvou do boja: v tomto roku začne populistická revolúcia strácať energiu.
„Tu je väčší rad než na Star Wars,“ volá mi môj americký priateľ stojaci pred Ho Či Minovým mauzóleom. Ja som nešla. Ani v Moskve na Lenina som sa nebola pozrieť. No napriek môjmu jasnému názoru na fetišistické uctievanie politických vodcov sa vo Vietname cítim celkom schizofrenicky.
