Keď som v sobotu vošiel do volebnej miestnosti a zaregistroval sa, mal som trochu iný pocit ako zvyčajne.

Na to, do akej miery by mal byť štát sociálny, a či vôbec, je veľa názorov. A v každom môže byť kúsok pravdy. Či už vo švédskej ceste, kde dostanete od štátu všetko (ale aj mu takmer všetko dáte), alebo v americkej, kde máte akurát tak „drôtom do oka“ a smrť v čakárni u lekára.

Keby sa primátorom Bratislavy stal pán Hríb, bolo by to menej prekvapivé, než keď sa primátorom Prahy stane pán Hřib. V Česku volia starostov zastupitelia a Pirátska strana presadila svojho muža.

Nerobme z vyrovnaného rozpočtu posvätnú kravu, tvrdil expremiér ešte v roku 2017. A skutočne – v tomto roku by mali byť príjmy o miliardu vyššie, ako sa predpokladalo, no deficit by mal klesnúť len o 200 miliónov.

V októbri som sa v Prahe zúčastnil na konferencii „Osudové osmičky“, ktorú usporiadala Křesťanská akademie. Spomeniem dve dôležité myšlienky. 

Podľa posledného výskumu Inštitútu pre výskum práce a rodiny, ktorého súčasťou bolo sčítanie ľudí bez domova v Bratislave, je pre 51 percent týchto ľudí príčinou bezdomovectva rozvod spojený s odchodom od rodiny. 

Po rôznych ťaživých témach by to už azda chcelo aj niečo humorné na odľahčenie, nech nie som v tých stĺpčekoch taký morózny a suchopárny tragéd. Napríklad o mozgovom zvrásnení orechových plodov. Lenže žijeme osmičkový rok a od jeho začiatku sa u nás dejú nevídané, neslýchané veci.