Nie som expert na relevantný odhad toho, kto by sa mal s kým spojiť a kto s kým ísť do volieb tak, aby Smer konečne vypadol z hry a nemohol rozhodovať o osude Slovenska.
Niektoré opozičné strany plánujú poprieť svoju identitu za potlesku časti intelektuálnej obce, novinárov a iných osobností.
Tridsiate výročie novembra '89 som strávil čiastočne v nemocnici s ihlou v žile a potom doma v teple, prakticky bez možnosti pohybu.
Jeden kňaz zjavne stratil kontrolu nad situáciou. Ubehlo tridsať rokov a my stále nemáme Múzeum obetí komunizmu – už by sa patrilo. V školách premietajú kontroverzný film pre deti.
Totalitný experiment, ktorý napáchal na dušiach, mysliach aj ekonomike Čechov i Slovákov obrovské škody, a padol pred 30 rokmi, si dodnes vyberá svoju daň.
Po knihe Vlada Ledeckého Počúvajte, páni z Bratislavy! už finišujeme aj s knihou Štefan Hríb, Martin Mojžiš: 30, v ktorej veľmi osobne popisujeme Slovensko od roku 1989 po dnešok.
Výročie 17. novembra ponúka novú príležitosť ponosovať sa, že postkomunistická transformácia sa nepodarila. Je kritika 30 slobodných rokov oprávnená?
V dvadsiatom storočí vládli vo svete dve totality: nacizmus a komunizmus. Tieto dve totality sa rázne chopili moci, držali sa pri nej a neskôr padli. Obe za ten čas priniesli veľa škôd a trápenia. Kadiaľ vedie dnešná deliaca čiara medzi dobrom a zlom?
Tridsať rokov po revolúcii sedí v českom parlamente poslanec Zdeněk Ondráček. Tridsať rokov po revolúcii je terčom posmechu a pohŕdania. Nerozumiete? Vysvetlím.
Tridsať rokov po páde československej totality dominuje všeobecný pocit, že všetko, či aspoň veľa z toho, v čo sme po 17. novembri 1989 verili, leží v rozvalinách. Naozaj?
