„Čo by ste poradili svojmu o desať rokov mladšiemu ja?“ zapichla do mňa otázku študentka žurnalistiky. Kým sa pýtala na prácu, politiku, budúcnosť, neváhala som s odpoveďou ani na chvíľu. Pri tejto otázke mi však vyschlo v hrdle a nechcela som ju odbiť frázou. 

Tohtoročný rozpočet bol prezentovaný ako zásadný predel v histórii slovenských rozpočtov. Vyrovnané verejné financie sú vraj plánované odteraz do budúcnosti udržateľne.

V búrke sexuálnych škandálov, „džihádu“ proti liberálom a v súťaži kresťanských strán o najveriacejšieho predsedu zanikla jedna správa. Od prvého júna budú v Katolíckej cirkvi platiť nové pravidlá riešenia sexuálnych deliktov.

Tesné prehry s Fínskom, Kanadou a Nemeckom s rozhodujúcimi gólmi na konci zápasov zvádzajú ku kritike nového vedenia nášho hokeja. Ale práve tie prehry ukazujú na presný opak.

Asi ju mám. Enviromenálnu úzkosť. Keď som na kamarátovej svadbe uvidela bruško jeho ženy, nemohla som sa ubrániť čiernym myšlienkam na budúcnosť tvora, čo zatiaľ v nevedomí pláva v dokonalej rovnováhe tela svojej matky. Keď bude mať toľko, čo ja teraz, jeho život bude diametrálne iný.

Jedným z najčastejšie používaných výrokov odporcov migrácie utečencov do Európy je obhajoba „našej kultúry“. Neviem, čo presne sa má mať na mysli pod slovom „naša“.