Posledný zápas Slovenska na týchto majstrovstvách (proti Dánsku) priniesol konečne našu jasnú prevahu, pekné akcie, góly (hoci nie z tých pekných akcií) a presvedčivé víťazstvo. A priniesol ešte niečo oveľa dôležitejšie a krajšie.


S radosťou oznamujeme, že zo svetovej fotožurnalistickej súťaže The Best of Photojournalism si .týždeň aj tento rok odniesol ocenenia za obrazové editovanie časopisu.

Rozdelenie Československa bola pekná blbosť, ale v konečnom dôsledku to predsa len má určité, nepríliš významné, ale predsa výhody. Napríklad tú, že ak naši vypadnú, ešte sú tu druhí naši, ktorým môžeme ďalej veselo fandiť.

Pred zápasom dlho hovoríme s Mišom Hudecom. Ani on nevidí budúcnosť nášho hokeja nádejne. K zápasu povie len to, že teraz to bude ľahšie, lebo našim málokto verí. Zaujímavé.

Na siedmy deň sme, tak ako sa má, oddychovali. Na ôsmy deň sme opäť v hale, celkom pohltení zápasom Nemcov s Fínmi. Naše prehry majú aj kladné stránky.

Abbottabád. Mesto, cez ktoré som na jar 2006 po zemetrasení v Kašmíre a Severozápadnej pohraničnej provincii (NWFP) často jazdil s mojim pakistanským priateľom Kamranom. V tom čase sa tam už ukrýval bin Ládín.

Nech nám to Dáni s Lotyšmi odpustia, ale ich zápas bol prvý, z ktorého sme nevideli ani minútu (a pritom sa to ukázal byť dôležitý zápas, vďaka ktorému budeme hrať s Dánmi, ktorí nám síce vedia niekedy dať aj šesť gólov za jednu tretinu, ale aj tak by to mal byť príjemnejší súper, ako Lotyši).

"Mám platiť za vyjadrenie názoru niekoho iného?" pýta sa na facebooku Štefan. "Zarábajte, chlapci, ale nie na mne," odkazuje nám na tom istom mieste Emil.

V zápase Slovinsko - Nemecko išlo vlastne len o to, aby sa hráči nezranili. Išli sme sa pozrieť len na druhú polovicu a videli sme, podľa očakávania, veľa korčuľovania, málo osobných súbojov a po remíze 2:2 víťazstvo Nemcov v trestných strieľaniach.

Keď cestujeme tou istou trasou, všímame si na nej iba zmeny. Veci, ktoré sú dlhodobo nezmenené prakticky nevnímame.