Demystifikovať život a odkaz Ľudovíta Štúra a jeho najbližšej družiny možno určite mnohými spôsobmi. Dramatik Karol Horák sa rozhodol poukázať na mesianistický idealizmus hraničiaci s halucinačným velikáštstvom na jednej strane a celkový (spoločenský, sociálny, vzťahový, osobnostný aj fyzický) úpadok prichádzajúci po neúspechu národnobuditeľskej misie na strane druhej. Hrdinovia, čo chceli viesť národ a zmeniť svet, končia v zabudnutí a depresiách.
Jeho divadelná hra inscenovaná Romanom Polákom v SND však bola nepresvedčivá. Dôvodov bolo viac: slabý, príliš didaktický text, divadlo postavené na ťažkopádnych deklamáciách, striedaných prehnane dramatickými epizódami (scéna mala zejme naznačiť akúsi školskú akadémiu, ale rozdiel medzi zámernou štylizáciou a nepodarenou autentickosťou bol ťažko badateľný) a katastrofálne obsadenie jednej z kľúčových postáv inscenácie. Ani tradične dobrý (nie však vynikajúci) výkon hercov a výborná hudba Vladislava Šarišského rozpačitý dojem nezmenila.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.