Na začiatku sa treba vyrovnať s jedným zjavným nezmyslom, ktorý sa v debate často opakuje. Ide o argument, že Slovensko má ako postkomunistická krajina voči utečencom morálny dlh, keďže aj naši ľudia, ktorí počas komunizmu utekali z krajiny, mali na Západe otvorené dvere. Keď toto tvrdenie očistíme o moralizujúce klišé, zostane kontext, ktorý je neporovnateľný s tým dnešným. Po prvé, emigrácia zo socialistických krajín mala charakter jednorazových vĺn a rozsahom sa nedala porovnať s permanentným exodom, ktorý môžeme aktuálne sledovať. Napríklad v rokoch 1968 a 1969 ušlo z Českoslovenka asi 70-tisíc ľudí, čo približne zodpovedá počtu utečencov, ktorí dnes za jeden rok opustia Eritreu. Po druhé, utečenci z východnej Európy boli síce chudobní, ale civilizačne patrili k tomu istému kultúrnemu okruhu a v západných krajinách sa rýchlo a bez problémov integrovali. Zabúdať netreba ani na európsku povojnovú konjunktúru, ktorá generovala veľké množstvo pracovných miest. Nájsť si prácu teda bez väčších problémov dokázali aj ľudia s nižšou kvalifikáciou, ktorí nepoznali jazyk.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.