Všetci si to z detstva pamätáme: sedíme na stoličke a očami hypnotizujeme pohár. Nemáme ho radi. Je plný prevareného mlieka s kožou na povrchu. Strasie nás. Kto by vtedy tušil, že z tej kože sa vyrába taká delikatesa? Kajmak.

Ľudovít Kossár je človek, s ktorým vždy konzultujem, keď sa potrebujem o gastronómii radiť seriózne. Nadšenec, ktorý si po štúdiu histórie na FFUK už ako zrelý muž išiel ešte spraviť učňovku, odbor kuchár, aby sa naučil variť „naozaj“. Zberateľ, ktorý má 600 kuchárskych kníh. A v neposlednom rade skvelý spoločník na rozhovor. Tak tu je.

Trh v juhovýchodnej Ázii. Na rozložených zelených listoch sa nachádzajú rôzne ovocia, od ktorých našincovi prechádza zrak. Najviac však pozornosť púta to, ktoré sa na nič dosiaľ videné nepodobá. Obrovská karmínová hruška, ktorá pripomína hlavu draka – pithaya.

Všetci to poznáme. V rukách kornútok, celý obtečený farebnou lepkavou tekutinou. Nad kornútkom vysmiate štrbavé detské ústa. Váš potomok s hrdosťou ukazuje na obrovskú jahodovú alebo rovno čokoládovú škvrnu na novom tričku. Keby tak existovala zmrzlina, čo sa netopí!

Vonia presne tak ako ťažký, arómami nasýtený vzduch v juhovýchodnej Ázii. Tak ako vás na letisku po pristátí ovalí thajské podnebie, zostanete neskôr ovalený týmto prastarým vývarom. Je to čelná zrážka, a na tú sa len tak nezabúda: tom yam goong.

Každý turista, ktorý navštívil hlavné mesto kedysi slávnej monarchie a dnes vraj najpríjemnejšie mesto na svete, ju ochutnal. Keď nie v rovnomennom hoteli, tak aspoň na letisku. Je tmavá, s čokoládovou pečaťou a povesťou šperku zaniknutého impéria. Sacherova torta.

Malé, guľaté a mimoriadne chutné. Voňajú Stredomorím a Blízkym východom. Mnohé národy tam žijúce si tieto zázračné guľky privlastňujú, vedú sa okolo nich dokonca kultúrne vojny. V súčasnosti malá cícerová či bôbová fašíročka dobýva čoraz viac vegánsky svet. Falafel.

V Portugalsku na ne narazíme na každom kroku. Usmievajú sa na nás, žmurkajú svojimi karamelizovanými škvrnami, akoby to boli oči divej mačky, a lákajú nás. Málokto odolá, pretože ide o nevídanú pochúťku. Pastéis de nata.

Spoza zásteny z tenkej drevenej dosky sa ozýva veselý spev storočného starca. Všetkým návštevníkom vyludzuje úsmev na tvári. Možno preto nik nie je nervózny a pokojne čaká na svoju misku s vývarom od vtipného speváka. V mojom plávajú rezance udon.

V tom čase sa celé Japonsko dá do pohybu. Ceny hotelových izieb raketovo stúpnu, rovnako ako leteniek. Každý cestuje za tou svojou najkrajšou čerešňou či celým sadom, aby si pod rozkvitnutou korunou vychutnal zelený čaj s obligátnym wagashi.