prvýkrát sa spomína v indickej ajurvéde pod názvom pipali a aj dnes ho pod týmto názvom nájdeme v indických obchodíkoch alebo v obchodoch s exotickým korením. Práve tento názov, ktorý akoby vypadol z nejakej dadaistickej básne napodobňujúcej detský džavot, bol aj predobrazom názvov, ktoré hrdo nosili všetky štipľavé čierne guľôčky, či už šlo o korenie biele, čierne, ružové alebo zelené. 

Neskôr sa preniesol na papričky všetkých možných druhov – pipali, pipar, pepper, piepor, paprika. Dnes už nikomu nepríde na um, že za všetko môže podlhovasté čudo, ktoré pripomína maličký šúľok plný drobných semienok, ktorý cestoval po celom svete, aby korenil jedlá v Ázii, Európe či Afrike. Tisícročia sa nadhadzoval na chrbtoch tiav u mezopotámskych či arabských obchodníkov, šuchotal svojimi drapľavými, na slnku vysušenými jahňadami, aby svojím zvukom potešil každého kulinára či labužníka, ktorý prechádzal okolo. Mnohí sa budú čudovať, no svet dlho poznal ako dominantné korenie práve tieto jahňady, ktoré sa po latinsky dnes označujú ako piper longum.