Žiadny koniec neexistuje

Listy, epištoly. Ivan Kadlečík raz napísal: „Epištoly sú najkrajší a najslobodnejší literárny žáner, literárny druh a priateľ: sú čistý spôsob jestvovania.“ Mal pravdu. Listy kedysi umožňovali hlboké konverzácie a usporiadanie prúdu myšlienok, ktoré sa mali až neskôr formovať do jasnejšej podoby.

Len so štvormesačným odstupom vydal svieži sedemdesiatnik Peter Lipa hneď dva hudobné albumy: Slovenské evergreeny a Dobré meno. Mohol ich vydať aj naraz, ale ako sám hovorí, len Prince si môže dovoliť byť konkurentom sám sebe.

Kazimir Malevič je jedným z apoštolov moderného umenia, ktoré zrodilo dvadsiate storočie. Poviete si: Namaľovať čierny štvorec – to má byť výkon? Alebo biely štvorec na bielom pozadí? Vedia tí moderní umelci vôbec tvoriť?

Činohra na Slovensku v uplynulej sezóne ukázala dve veci: dramaturgovia majú dobrý nos na dobré témy, ale ich realizácia má formu, ktorá necháva divákov chladných a kritikov v rozpakoch. Chýba nám divadelný provokatér?

Len priezvisko slávneho tenoristu tvorí názov filmu oscarového režiséra Rona Howarda. Lebo nič netreba dodávať, všetci vedia, kto to bol. Žiaľ, dokument naozaj veľa nového nedodal.

Nedávna výstava v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch predstavila aj umeleckú tvorbu Mariána Mudrocha s názvom Zrkadlenie tmy. Mudrochovo dielo si zaslúži nasledujúcich sedem poznámok:

Vo svojej novej knihe sa Michal Hvorecký dotýka niektorých zaujímavých tém zo slovenských dejín. Svojím podaním a nedostatkom literárnej fantázie ich však oberá o ich pôvodnú príťažlivosť. Škoda.

Predstavte si, že ste v Paríži. Ak v srdci mesta chcete nájsť jedno neobyčajne pokojné miesto, zájdite do Rodinovho múzea. Veľký francúzsky sochár vytvoril z mramoru diela, do ktorých akoby tajomne zakomponoval pohyb.

Príbeh Československa bez spomenutia Karla Gotta nemôžeme rozprávať, tvrdí hudobný kritik Pavel Klusák. Gott podľa neho vedel, že sa chce stať hviezdou a bol preto ochotný veľa urobiť. Neemigroval údajne z dôvodu, aby mohol zostať zlatým hlasom z Prahy.