Mal to byť štandardný profilový rozhovor. Niečo o tom, ako sa dievčina z Trnavy vyberie do sveta a ako sa stane jednou z tých, ktorých pre nezainteresovaných predstavujem porovnaním s futbalom: miesto, kde tancuje, je niečo ako Liverpool FC a to, čo znamená v branži, je niečo ako Ronaldo či Messi. Ani nie desiatka jedincov, solitérov tanečného umenia zo Slovenska sa naozaj zapísala medzi svetové špičky a našu pozornosť si zaslúžia. Ona je jedna z nich. Dlhé roky sólistka a neskôr prvá sólistka Wiener Staatsballett, primabalerína, ktorá zatancovala všetko, o čom baleríny snívajú, a aj na scénach, o ktorých baleríny snívajú. Na krátky čas sa stala témou slovenskej tlače. Ale nie kvôli baletu. Nina Poláková.

Smrť človeka, ktorého máme radi, vždy šokuje. Aj keď ten človek má vek, keď je odchod prirodzený. Sú však ľudia, u ktorých to človek nečaká nikdy, aj keď si uvedomuje, že to takto skrátka nemôže byť.

„Iná stratená hodnota je hanba. Všimli ste si, že ľudia sa už vôbec nehanbia?“ povzdychol si v jednej zo svojich esejí veľký argentínsky spisovateľ Ernesto Sabato (1911 – 2011).

Krása a umenie síce nad marazmom zvíťaziť nemôžu, dokážu však jeho následky trochu zahojiť. Ak máte radi dobrú hudbu, možno sa necháte inšpirovať zážitkami ľudí, ktorí k téme majú čo povedať.

„Kultúra sa podľa mňa v Severnej Amerike prestala rozvíjať, keď USA vyhostili Charlieho Chaplina, a zanikla, keď si zastrelili prezidenta.“ Milan Sládek

Zase som sa započúval do hudby, ktorá vznikla vďaka vzácnemu stretnutiu dvoch vynikajúcich hudobníkov. Raz do mesiaca mám totiž možnosť vybrať si podľa vlastného gusta približne 100 minút hudby, urobiť playlist a tešiť sa, že si to celé ešte raz vypočujem a dokonca budem môcť po každej pesničke verejne komentovať to, čo som počul.

Richard Curtis. Nemám vôbec predstavu, ako toto meno rezonuje vo verejnom priestore a či vôbec, odvážim sa však predpokladať, že ho poznajú minimálne fanúšikovia filmu, ktorí presne vedia, o koho ide.

„Som v Prahe v privátnom hudobnom klube, z ktorého odpadneš,“ napísala mi Nora Gill z agentúry Czech Tourism, vďaka ktorej som napísal a nafotil už zopár zaujímavých reportáží pre .týždeň. „Vybavím ti návštevu?“

Václav Macek organizuje už tridsaťštyri rokov v novembri Mesiac fotografie. Je to jedno z mála medzinárodných podujatí, ktoré sa na Slovensku udržali už tridsaťštyri rokov.

Prečo práve jazz? Táto otázka ma tak trochu prenasleduje. Občas robím rozhovory pre rôzne média a ak by som mal urobiť takú malú inventúru kladených otázok, tak musím označiť túto otázku za veľmi frekventovanú. Možno preto sa ma na to pýtajú novinári alebo moderátori, lebo v tom tiež nemajú jasno.