Udalosti uplynulých týždňov poukazujú na vzájomné vzťahy štátu a zločinu, ktorý užíva výhody štátnych orgánov. Viac v najnovšom vydaní časopisu .týždeň.

Univerzita Komenského vznikla pred sto rokmi, Prírodovedecká fakulta pred osemdesiatimi rokmi. Na oslave jubilea odznela začiatkom októbra skvelá prednáška docenta Vladimíra Feráka, ktorú s láskavým dovolením autora uverejňujeme.

„Nežná revolúcia zmenila život nielen mne, ale i môjmu manželovi,“ hovorí pani Vášáryová. „Mohol začať pracovať a prestal ležať v depresii na gauči,“ dodáva. Ona sa rozlúčila s herectvom a stala sa veľvyslankyňou.

17. november bol jeden z najvýznamnejších dní môjho života, tvrdil Milan Lasica. Po slobode však netúžili všetci. Chceli, aby za nich rozhodovali iní, aby potom na nich mohli nadávať, dodáva jedna z najsilnejších osobností Slovenska.

Kvalita života obyvateľov Chua-si, najbohatšej čínskej obce, je až prekvapivo vysoká. Na účtoch majú desaťtisíce dolárov, vozia sa na drahých autách a bývajú v obrovských vilách. V skutočnosti však nič z toho nevlastnia a ak by sa rozhodli odísť, o všetko prídu. Prečo tam teda žijú?

Sloboda je najväčší dar Boží. To je to, čo nám dal november '89, hovorí muž, ktorý organizoval Sviečkovú demonštráciu, bol predsedom Slovenskej národnej rady a patril medzi protagonistov Nežnej revolúcie.

S odchádzajúcim letom je v bytoch čoraz menej denného svetla a nastáva aj zmena teplôt. Preto treba zmeniť aj starostlivosť o kvety v našich domácnostiach. Nechajte si poradiť, ako postupovať pri ich polievaní, rosení, rozmnožovaní či presádzaní.

Pre Petra Zajaca, literálneho vedca, profesora Humboldtovej univerzity a jedného zo zakladateľov Verejnosti proti násiliu, bol November '89 nielen hviezdnou hodinou jeho života, ale i jednou z najdôležitejších dejinných udalostí vtedajšieho Československa.

Ako štáty Vyšehradskej štvorky naložili so slobodou? Čo sú najväčšie úspechy a zlyhania strednej Európy od roku 1989? Prečo dominujú Orbán, Kaczyński, Babiš a Smer? Akým výzvam čelíme? Odpovedajú spisovateľ a publicista Martin Šimečka, bývalý diplomat Gyorgy Varga a novinár Tomasz Maćkowiak.

Stačilo málo a z pásavky zemiakovej sa razom stala vyslankyňa imperialistických agresorov. Počas niekoľkých dní nenápadne, zato hromadne obsadila oblasti Československa, ktoré hraničili s vtedajším západným Nemeckom. Našli ju nielen na poliach, ale aj okolo ciest, na námestiach, uliciach a dvoroch.