7. novembra 1917 obsadili boľševici Zimný palác v Petrohrade. Čo po tejto udalosti nasledovalo, čo jej predchádzalo? Aký je vzťah medzi snívaním o šťastí ľudstva a masovým terorom? Prečo a pre koho bol komunizmus príťažlivý a prečo takým môže byť aj dnes? Čoho sa obáva dnešné čínske vedenie? Čo má Si Ťin-pching spoločné s Leninom, alebo: čo bol „NEP“? Pokračujeme v Konfrontáciách.

Senátori vyjadrili znepokojenie z toho, že Maďarsko podľa nich nepreukázalo žiadne snahy znížiť svoju závislosť od ruských energií.

V uplynulých dňoch vyjadril americký prezident vôľu otestovať americký nukleárny arzenál. Aj iné znaky časov sú znepokojivé – Rusko vysiela svoje drony a stíhačky nad Európu, predvádza jadrové strely. Ako sa má správať NATO, Amerika, a budú v Poľsku jadrové zbrane? Hovorí bezpečnostný expert Kyle Balzer z American Enterprise Institute.

Správa o rozširovaní Európskej únie sa vyjadruje okrem iných štátov aj k Ukrajine: hodnotí, ako Ukrajina plní svoje povinnosti v oblasti právneho štátu, boja proti korupcii a podobne. Proruské kruhy na Slovensku už, samozrejme, spúšťajú mlyny svojich lží.

Jonathan Rauch je autorom pozoruhodných kníh. Tá najnovšia, Cross Purposes, je o vzťahu amerických kresťanov k demokracii. Zobrazuje negatívnu situáciu, keď politika vstupuje do náboženstva a náboženstvo do politiky. Ale aj to, že americká demokracia by bez vkladu kresťanstva bola chudobnejšia – ak by vôbec bola.

Po prijatí novely ústavy zaznieva, že vládna spolupráca PS, SaS a KDH je vzhľadom na ich rozdielne hodnoty takmer nereálna. Je to naozaj tak? Diskutujú Marína Gálisová, Martin Mojžiš a Štefan Hríb.

„Dúfam, že aj Rusi milujú svoje deti.“ K tejto vete sa roky vraciam. Je zo Stingovej piesne Russians, ale netýka sa iba Rusov. Hovorí o hlbokom rozdiele medzi civilizáciami. Dnes, keď v uliciach ruského Petrohradu zatýkajú ešte neplnoletých mladých hudobníkov, znie striedavo nádejne aj beznádejne.

Oznámil to vo štvrtok krátko pred stretnutím s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v Južnej Kórei.

Prakticky každých pár dní je možné postrehnúť ďalšiu podobnosť medzi autokratmi všetkých krajín, ktorí sa spájajú prinajmenšom tak účinne ako kedysi proletári. O čom to vypovedá?

Ako súvisia reformácia a protireformácia s vývojom demokracie a trhovej ekonomiky; čo majú spoločné sektári 16. storočia s revolucionármi 20. storočia; prečo je potrebné poznať náboženské korene modernity a ako nám pomôžu v porozumení súčasnému dianiu? Diskutujeme v ďalšom pokračovaní cyklu .konfrontácie.