na koronavirózu sme našli len jazyk bojových metafor smrteľného zápasu Biblie a marciálneho jazyka brannej pohotovsti a vojny. Dá sa tomu rozumieť. Tento jazyk vyjadruje stav našich myslí, slúži na mobilizáciu našich síl, na našu disciplináciu a ospravedlnenie obmedzení základných občianskych práv.
Je to jazyk Apokalypsy, Jánovho Zjavenia, Posledného súdu, Armagedonu, spytovania, bázne. Kladie nám otázku, či sme ako ľudstvo neprekročili medze toho, čo si človek môže k Zemi dovoliť. Pripomína to Pustatinu Thomasa Stearnsa Eliota, vyľudnenú krajinu bez človeka. Stačilo napokon niekoľko dní bez áut v mestách a na diaľniciach a stav ovzdušia sa zlepšil, ozónová diera zacelila. Koronaviróza plasticky ukazuje, že človek nie je pánom sveta a Zem sa môže stať pokojne planétou bez ľudí.
Je to vojnový jazyk. Čas sa meria vojnou, a hovorí sa, že koronaviróza je najväčšia katastrofa od konca druhej svetovej vojny. Používa sa slovník núdzového, výnimočného, vojnového stavu. Vyhlásili sme vojnu korone. Hovorí sa o fronte, bojových líniach, zákopoch, o tom, že človek sa nesmie stať delovým nábojom a používa sa pritom klasické nemecké slovo vojen posledných storočí Kanonenfutter.
„Za hukotom slovného balastu sa celkom stratila otázočka, či je koronaviróza naozaj vojnou.“
Ministri financií hovoria o ekonomickej podpore ako o bazuke. Bazuka je však zvláštna zbraň a zvláštne slovo. Je to pancierová päsť a to je dvakrát hrozivé slovo. Ale bazuka je aj hudobný nástroj, slovo odvodené od holandského slova pre trúbku, ako by neplatilo inter arma silent musae, že počas vojny múzy mlčia, ako by sa táto vojna viedla za zvukov hudby.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.