Z kuloárov Smeru presiakli dve zdanlivo nevinné informácie, ktoré však určite stoja za pozornosť. Jedna sa týka predvolebných prieskumov, druhá povolebných rokovaní.
Ostrakizovať či legitimizovať? Ani médiá nevedia ako pristúpiť k téme Kotleba a extrémizmus. No pozrime sa najprv na dva citáty. Pochádzajú od politikov a obidva sa týkajú médií.
Nietzsche raz napísal: „Hodnota nejakej veci nespočíva v tom, čo sa ňou dá získať, ale skôr v tom, čo sa za ňu zaplatí – čo nás stojí.“ Tu hľadajme zmysel antisystémového protestu.
Neznesiteľná ľahkosť, s akou sa tu usádza mýtus, že tretia Ficova vláda je vlastne prijateľná, hovorí viac o všetkých ostatných, než o Ficovi. Odhaľujeme sa.
Kotleba by chcel na dnešné výročie popravy Jozefa Tisa minútu ticha v parlamente. Samozrejme, nebude ju mať, no je dôležité povedať si niekoľko vecí z histórie.
Chvalabohu, teda žiaľbohu, sme Kotlebovu hliadku pod velením pištoľníka Krupu nestretli. Ale pár poučení sme si z cesty cez Nové Zámky, Kozárovce, Lok a Hronskú Dúbravu odniesli.
Vo Viedni sa pustili pravicoví radikáli do divadelnej hry Chránenci od Elfriede Jelinek, v ktorej účinkovali aj utečenci. To, že sú im tŕňom v oku práve divadlá, má svoje dejiny.
