zatiaľ čo sa radikáli z rakúskeho hnutia Identitäre vo štvrtok 14. apríla pokúsili iba narušiť jedno divadelné predstavenie, vytiahnuť pritom nápis "Pokrytci", vykrikovať čosi o tom, že multi-kulti zabíja a zmiznúť hneď nato, ako ich diváci pískaním poslali kamsi preč, bývali aj časy krutejších zásahov proti divadlám a do divadelných predstavení. Stačilo mať trochu viac moci a už to šlo. A čím viac moc rástla, tým väčšmi sa dalo divadlá využívať, kontrolovať, zakazovať a ničiť tak ich pôvodné poslanie byť priestorom slobody.
Shakespearologička Jana Bžochová-Wild z Divadelnej fakulty VŠMU v Bratislave (ktorej pútavú esej o anglickom dramatikovi si budete môcť prečítať v najnovšom vydaní .týždňa) pripravila v roku 2015 zborník textov s názvom Zrkadlá (pre) doby a podtitulom Shakespeare v divadle strednej Európy. Hneď prvý príspevok napísal Ludwig Schnauder z Inštitútu anglistiky na Viedenskej univerzite. Zaoberá sa v ňom inscenovaním Kupca benátskeho v ére nacizmu. O tejto Shakespearovej hre sa často hovorí, že je typickým príkladom toho, ako sa dá ideologicky znetvoriť umelecké dielo tak, aby to vyhovovalo nejakému politickému režimu.
Jednou z hlavných postáv Kupca benátskeho je žid Shylock, ktorý ani u Shakespeara nemá (aspoň na začiatku hry) najpríjemnejšie ľudské vlastnosti. No z pôvodne neľudskej beštie sa časom stane tragická postava, s ktorou možno mať aj súcit. U Shakespeara to nie je nič prekvapujúce: v jeho hrách sa stáva často, že sa v polovici predstavenia menia okolnosti, a to, čo bolo predtým biele, sa na konci stane čiernym. A naopak. Lenže ak chcete, aby Shylock vyznel zle od začiatku do konca, musíte s tou hrou niečo spraviť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.