niektoré výrazy vstúpia do jazyka a začnú sa používať hlava-nehlava, takže prestane byť jasné, čo sa za nimi skrýva. Tak je to aj s vyrojením sa výrazov antisystém alebo antiestablišment.
Ak odhliadneme od ich pôvodu a dokonca od výrazov samotných, a sústredíme sa na fenomén, ktorý spoza nich vykukuje, ocitneme sa tvárou v tvár ľuďom, pre ktorých je najväčšou hodnotou ich sloboda, nespútanosť, vzdorujúca sila, nebojácnosť. Mainstream je pre nich babylonskou vežou zbabelcov, alebo ako o nich hovorí Friedrich Nietzsche v Súmraku modiel: sú ako stádo, sú to „najhorší a najdôkladnejší škodcovia slobody“. Antisystémový protest je totiž antimainstreamovým protestom.
„Nietzsche vystihol to, čím žijú aj dnešní antisystémoví ľudia, a to bez ohľadu na to, či patria ku krajnej pravici, ľavici, islamskému radikalizmu či akejkoľvek inej podobnej skupine.“
Stádovitý mainstream je spokojný, keď systém funguje ako kvalitné hodinky, keď je sociálna budova pevná, poskytuje istotu a bezpečnosť proti živlom, keď nič nenarúša pokojný blahobyt. Keď však nastanú problémy, mainstream stádovito strčí hlavu do piesku. A práve v tom vidia obrancovia pudovej nespútanosti úpadok, zbabelosť, stratu sily a pôvodných hodnôt. Sociálna budova by mala byť podľa nich skôr obranný val než kurtoázny palác. Oplatí sa čítať Nietzscheho, ak tomu chceme lepšie rozumieť.
Pozrime sa teda na jeho dve tvrdenia. Prvé: „Boj vychováva k slobode.“ A druhé: „Slobodný človek je bojovník.“ Bojovnosť, odhodlanosť, heroizmus – to sú kvality, ktoré nepripisujeme zbabelcom. Už ide len o to, ako niekoho za zbabelca označiť. Skrátka, stačí, že je viac opatrnícky, vypočítavý, váhavý, že sa vyhýba nebezpečným situáciám a rozhodnutiam a vyhľadáva úkryty namiesto toho, aby sa odhodlane a osobne postavil zoči-voči „náporom vetra“.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.