Čo má robiť Slovenská republika, ak chce zlepšiť svoje vysoké školstvo? Odpoveď na túto otázku je prekvapujúco jednoduchá a nie je príjemná. Slovenské vysoké školstvo totiž nie je v dobrom stave, ale zlepšiť sa príliš nedá (to je tá nepríjemnosť). Hlavnou úlohou štátu je nezhoršovať ho.

Rozhovor Štefana Hríba s právnikmi Ivanom Trimajom, Lajosom Mészárosom a Romanom Kvasnicom patrí k tým úplne najlepším, aké som kedy počul alebo čítal. Písať ako laik úvodný text k takémuto rozhovoru je pomerne trúfalé. Ale v niečom má laik predsa len výhodu.

K téme venovanej kráse v nie práve najkrajších časoch nás inšpiroval prvý semifinálový zápas Ligy majstrov medzi PSG a Bayernom. Druhý zápas sa hrá až po uzávierke tohto čísla, takže možno nás čaká repríza tej krásy, ale v skutočnosti si to neviem predstaviť. To sa asi nedá zopakovať.

V súčasnosti prebiehajúca diskusia o spájaní demokratických strán má jednu pozoruhodnú vlastnosť. Základnými emóciami tejto diskusie nie sú sympatia a empatia, základnou emóciou je nevraživosť. Čo je dosť zlý základ pre akékoľvek spájanie.

Partnerstvo Spojeného kráľovstva a USA je podľa monarchu dôležitejšie než kedykoľvek predtým.

Aké poučenie vyplýva z Orbánovho debaklu pre Ficovu zahraničnú politiku? Aké poučenie vyplýva z výsledku maďarských volieb pre domácu politiku slovenských koaličných strán? A aké poučenie z toho všetkého vyplýva pre slovenské opozičné strany?

Obavu, že sme súčasťou začínajúcej svetovej vojny, pociťuje veľké množstvo ľudí. Aké sú argumenty, ktoré to podporujú, a čo stojí proti nim? Odpovedajú Marína Gálisová, Martin Mojžiš a Štefan Hríb.

Rusi im hovoria kozmonauti, akože lietajú do kozmu. Američania im hovoria astronauti, akože lietajú ku hviezdam. Lietajú pritom akurát tak na obežnú dráhu Zeme, prípadne niektorí z nich až k Mesiacu. To rozhodne nie sú hviezdy a vesmír už vôbec nie.

Kultúra je terčom každej diktatúry. Cieľom je umlčať väčšinu a z ochotnej menšiny si urobiť hlásnu trúbu. To prvé sa v rôznej miere darí, to druhé sa v rôznej miere nedarí (oficiálna kultúra diktatúr je prakticky vždy fascinujúcim spôsobom trápna). Prečo je to tak?

Keď už človeka nebaví sledovať, čo sa deje vo svete, môže si pozrieť film alebo seriál. A opäť sa dozvie čosi o svete. A to aj z kŕčovitých, aj z nápaditých filmov a seriálov.