Až keď som si v piatkovom SME prečítal vyjadrenia predsedu toho súdu, ktorý bude po zrušení Mečiarových amnestií riešiť trestný čin únosu, pochopil som ľahkosť, s akou Smer a po ňom aj viacerí ústavní sudcovia zrušili „nezrušiteľné".

Pred novembrom 1989 som ani netušil, že nejaký František Mikloško existuje. Síce som jeho meno raz, či dvakrát počul vo vysielaní Rádia Slobodná Európa, ale to bolo tak všetko.

Tá malá krútivá vecička medzi prstami spôsobila medzi deťmi hotový ošiaľ. Všetci chcú mať svoj spinner. Kúpiť im tú blbosť, alebo nekúpiť?

Tak Vám píšem! Neviem ako Vás osloviť, aby to nevyznelo vulgárne. Vy však dobre viete, že mám na mysli Vás.

Dnes je dôležitý deň. Ústavný súd Slovenskej republiky, teda presne tá inštitúcia, ktorá je považovaná za akýsi anachronizmus mečiarovskej éry a nie veľmi dôveryhodné zariadenie, rozhodol, že Mečiarove amnestie mohli byť v parlamente zrušené. Že to nie je protiústavný akt.

Rozmohol sa nám tu taký nešvár, preventívne neuverejňovať kontroverzné reklamy. Netreba ani zlých cenzorov, policajtov a sudcov, manažéri proaktívne pracujú za nich.

Dnes to bol v historickej budove NR SR na Župnom námestí tak trochu surreálny zážitok. Počúvali sme kandidátov na šéfa verejnoprávnej televízie.

Neviem, či neskončím s mojou prácou. Skoro každý deň natáčam videá o tom, ako sa v tomto štáte kradne, snažím sa o tom písať – a výsledok? Nula?

Po návšteve Donalda Trumpa nastalo medzi európskymi lídrami vytriezvenie. Či chcú, či nie, musia sa zbaviť dvoch ilúzií: že Trump sa po zvolení nejako zásadne zmení a že Európa sa môže ďalej opierať o Ameriku.

Vládna koalícia sa rozhodla podrezať Ústavu pamäti národa krk. Leží v žalúdku nielen komunistom a eštebákom, ale aj ľuďom obdivujúcim Tisov slovenský štát.