Vážený pán predseda vlády,
tak ako teraz Vám, tak som kedysi písal Robertovi Ficovi či iným ľuďom, ktorí disponovali mocou a tým pádom mali možnosť ovplyvňovať životy občanov tohoto štátu. Neviem, či tie moje listy niekedy čítali. Som si skoro istý, že nie a že aj tieto slová sa k Vám asi nikdy nedostanú. Nevadí. Odpoveď nečakám. Vy viete, kto som a ja viem, kto ste Vy. Tak trochu poznáme svoje povahy, naše silné a slabé stránky. Som presvedčený, že ja vás poznám o niečo lepšie ako Vy mňa. Je to jednoducho dané tým, čím sme. Vy politik a ja novinár.
Na tomto mieste však treba jasne povedať, že naše cesty sa pred niekoľkými rokmi na pár týždňov skrížili vo Vašom hnutí Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Na kandidátke OĽaNO som figuroval na šiestom mieste a spolu s veľkou skupinou ľudí som krátko pred voľbami odišiel. Prečo? Jednoducho sa mi nepozdávali Vaše snahy, zbaviť sa niekoľkých slušných ľudí.
Odišiel som v čase, keď bolo jasné, že ak vydržím, budem poslancom. Nevydržal som a dodnes si myslím, že to bolo dobré rozhodnutie. Nechcem to však podrobne rozvádzať. Bolo to už dávno. Vravím to len preto, aby ľudia, ktorí budú tento list čítať, vedeli, aký vzťah bol a stále je medzi nami dvomi.
„Odolajte volaniu populizmu. V opačnom prípade na to doplatíme všetci.“
Pán Matovič, po dlhých rokoch v opozícii ste vyhrali voľby. Myslím si, že ste
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.