Opäť padajú veľké a ostré slová. Prvá liga EÚ, periféria, vraj „zhulený" líder opozície či tradične emotívne „uletený" premiér. Spomaľme, priatelia.

Viac ako EÚ zaujíma Britov to, čo sa zmení v zdravotníctve alebo v poplatkoch za školstvo. Útoky atmosféru v krajine zmenili len málo. A, ako obvykle, ľudia chcú istoty.

Keď som si prvýkrát prečítal o vyjadrení slovenských biskupov k otázke humanizmu, rozhodol som sa o tom nič nenapísať. Také to bolo trápne.

Tu, v St. Paul Cathedral, uprostred priestoru nádeje, no len kúsok od London Bridge, Ťa prosím za život.

Keď o nejakom jednotlivcovi alebo skupine poviete, že je vredom na tele spoločnosti, je jasné, že spoločnosť vnímate ako organizmus, ktorý treba vyliečiť. Vred je silný výraz, ale dvojsečný.

Donald Trump ohlásil, že USA odstupujú od Parížskej dohody o zmene klímy. Podľa reakcií, ktoré sa spustili, sa zrejme práve odohráva prvé dejstvo apokalypsy. Nerada ruším spoločný žalospev, ale je to trochu inak.

Až keď som si v piatkovom SME prečítal vyjadrenia predsedu toho súdu, ktorý bude po zrušení Mečiarových amnestií riešiť trestný čin únosu, pochopil som ľahkosť, s akou Smer a po ňom aj viacerí ústavní sudcovia zrušili „nezrušiteľné".

Pred novembrom 1989 som ani netušil, že nejaký František Mikloško existuje. Síce som jeho meno raz, či dvakrát počul vo vysielaní Rádia Slobodná Európa, ale to bolo tak všetko.

Tá malá krútivá vecička medzi prstami spôsobila medzi deťmi hotový ošiaľ. Všetci chcú mať svoj spinner. Kúpiť im tú blbosť, alebo nekúpiť?

Tak Vám píšem! Neviem ako Vás osloviť, aby to nevyznelo vulgárne. Vy však dobre viete, že mám na mysli Vás.