Vystúpil som z vlaku a čakal na prípoj. A začal sa rozprávať s jednou ženou od nás z dediny.

Tak predsa! Hoci len jeden deň, hoci nie v Čunove, ale v Refinery Gallery. S Trentemøllerom a My Bloody Valentine, napríklad.

Amy Chua pred dvomi rokmi vyvolala v USA vášnivú debatu o výchove detí svojou knihou Bojová pieseň tigrej matky. Teraz vyšla aj v slovenčine. No u nás zrejme veľké kontroverzie nevyvolá.

Premiér Fico minulý týždeň na sneme Združenia miest a obcí Slovenska vyhlásil, že by sme sa mali vrátiť k modelu troch samosprávnych krajov.

Vo vydaní .týždňa, ktoré je v predaji od pondelka 3. júna, si môžete okrem iného prečítať:

Hoci som v Istanbule nikdy nebýval a vždy som v ňom bol viac-menej ako turista, veľmi som si ho obľúbil. Preto ma znepokojujú správy, ktoré z neho prichádzajú.

Pred dvoma týždňami sa postavil pred kamery a natvrdo povedal, ako sa za prvej vlády Roberta Fica vo veľkom kšeftovalo s majetkom na ministerstve obrany. Dovtedy ho nikto nepoznal, dnes je na Slovensku mediálnou hviezdou. Vladimír Suchodolinský.

Aktuálny ročník festivalu Wilsonic je zrušený. Predalo sa málo lístkov.

Slovensko pôsobí ako frustrovaná krajina. Ak sa naše elity dokážu v niečom spojiť, je to určite nadávanie na Fica, skorumpovanosť a prehnitý štát. Lenže väčším problémom než súčasná (bývalá a budúca) vláda je fakt, že v našej krajine neexistuje dospelý verejný diskurz, ktorý by ju kultivoval. Prečo? Lebo nie sme skutočnou spoločnosťou.

Strašne ma to štve: na prechodoch zvádzame psychologické vojny so šoférmi, pod oknami nám každú chvíľu hučia sirény policajných áut sprevádzajúcich papalášov pri ceste do parlamentu a späť.