Prednedávnom som na požiadanie svojho kamaráta Vlada Burjana napísal krátky text, v ktorom som sa snažil sformulovať jeden zo svojich extrémnejších názorov na školstvo. Štart novej web-stránky .týždňa je možno vhodnou príležitosťou na zverejnenie tohto názoru. Takže tu je:

Uprostred narodeninovej oslavy mi zvoní telefón. Volá šéf Divadla Alexandra Duchnoviča Marián Marko. Žeby tušil, že oslavujeme a chcel sa pripojiť s gratuláciou?

„Som si takmer istý, že tú spätnú väzbu nespôsobujú naše nástroje, ale nenaladená aparatúra v klube,“ hovorí islandský zvukomaliar Ben Frost zvukárovi Pepovi v Subclube.

K „oprášeniu“ staršieho príbehu o seanse európskych národov, ktoré možno ani neexistujú ma viedli neustále aktuálne spory okolo Maďarov a iných národov na území označovanom poniektorými v Maďarsku ako Karpatská kotlina. Na úvod jedno dôležité terminologické upozornenie.

Vo včerajšej Lampe sa Tóno Popovič s Antonom Šulíkom bavili o tom, či je november po dvadsiatich rokoch rozčarovaním alebo výsledkom celkom prirodzeného vývoja v posttotalitnej krajine.

Škótska spisovateľka A. L. Kenneddyová to vystihla. Guardian jej – a viacerým iným píšucim ľuďom – položil otázku, aké to je, písať profesionálne.

„V hre ste roky, ale oficiálny nosič vyšiel až vlani... Už aj tá hiphopová vlna opadla, nie je na škodu, že ste to neurobili skôr?“ pýta sa publicista Lumír členov košickej skupiny Stanica Projekt v rozhovore na slovenskom hiphopovom serveri Hip-Hop.sk.

Dostalo sa mi do rúk DVD s dokumentom Martina Šulíka Cesta Magdalény Robinsonovej a tak som si urobila filmový večer. Nedá sa celkom povedať, že príjemný v tom pravom zmysle slova, ale faktom je, že už pár dní musím stále mimovoľne stále myslieť na tento príbeh. Neviem a ani nechcem rýchlo ho vypudiť z hlavy a nahradiť inými zážitkami.

Nie, nejde o dynastickú rošádu medzi Fidelom a Raúlom. Tá je zavŕšená. Začala sa druhá kapitola: uvoľňovanie vzťahov s úhlavným nepriateľom na severe. Fidelova diktatúra od roku 1959 stála na tvrdom antiamerikanizme. Raúl sa teraz chystá urobiť s Američanmi najdôležitejší obchod svojej kariéry. Jeho nádejný „veľký brat“ sa nes volá Obama.

3,3 miliardy eur, to bola minimálna suma pomoci, o ktorú požiadala automobilka Opel nemeckú vládu.