„Školstvo je v katastrofálnom stave,“ povedal prezident. Znie to už ako otrepaná veta. No Kiska zostáva jedinou autoritou, ktorá to tvrdí nahlas.

Dostal som ocenenie Biela vrana. Veľmi si to vážim. Vždy som sa smial, že piatok trinásteho je povera. Nie je. Od tohto hrozného piatka túžim v piete mlčať, no musím hovoriť.

Hovorí sa, že strach má veľké oči. A naozaj má. Nielen vtedy, keď v obyčajnom tieni vidíme strašidlá, ale aj keď prestávame veriť, že ešte niečo môže zmeniť našu neblahú situáciu.

Sloboda, milosrdenstvo, láska, priateľstvo. Či písal o hudbe, literatúre alebo ľuďoch, boli to pojmy, ktoré sa skrývali takmer v každom jeho texte.

Paríž zažil noc teroru. Ulice francúzskeho hlavného mesta boli zmáčané krvou desiatok nevinných. Krajinu galského kohúta to však nezlomí.

Zdravotné sestry sú nejednotné a napriek hrozným podmienkam sa boja niečo podniknúť. Je to v súlade s atmosférou v tejto krajine. Niečo sa stane, až keď budú ľudia zúfalí.

Niežeby sme to nevedeli predtým, keď sa objavili prvé bilbordy Smeru s týmto heslom, no až minulý týždeň to plateným inzerátom v Novom čase povedali jasne a naplno. Musím reagovať.

Teda, vlastne nie pán európsky, ale paneurópsky. Premiér si zarečnil na Paneurópskej vysokej škole a my môžeme hádať, či bude mať táto škola aj naďalej problém s akreditáciou.

V islandskej nemocnici leží po náročnej operácii srdca náš kolega Juraj Kušnierik. Všetci dúfame, že sa Juraj čoskoro vráti do našej redakcie.

Dnes je to päť rokov, odkedy tu fyzicky nie si. Ak sa dá, chvíľočku ma, prosím, počúvaj.