Začal školský rok a v televízii opäť išla reportáž o tom, či po vzore Čechov aj my priblížime písané písmo tomu tlačenému. Obávam sa, že otázka stojí inak: nemali by sme nahradiť učenie rukopisu strojopisom?

Pred Okresný súd Bratislava I. sa včera postavil Mečiarov kšeftár Branislav Bríza. Vyzerá to však tak, že za škandalózny prevod lukratívnych pozemkov vo Veľkom Slavkove pykať nebude.

Andrej Kiska má zaujímavý životný príbeh, peniaze, za sebou dobrú agentúru a podľa Focusu mieri do druhého kola. Je tu však jedno veľké ale. Kiska má totiž niekoľko problémov, ktoré ho výrazne hendikepujú.

V mojom Nemeckom diári najskôr o nemeckej tajnej službe, ktorá tvrdí, že má nový dôkaz o Assadovi ako páchateľovi chemického masakru s takmer 1500 obeťami. Ale potom bude veselšie: Nemci majú za sebou veľkú predvolebnú debatu. A nebyť zabávača Stefana Raaba, bola by to veľká nuda.

Jeseň býva na hudbu veľmi bohatá, pretože je to čas, kedy sa predáva najlepšie. Obchodníci sú trochu naštvaní, pretože počas roka nemajú čo predávať, stačilo by, ak by svoj „krám“ otvorili prvého septembra. No nič sa nedá robiť – pokiaľ budeme sťahovať vo veľkom a hlavne zadarmo, dobrej hudby bude stále menej. Tu je prehľad noviniek pre prichádzajúce babie leto.

V aktuálnom vydaní .týždňa, ktoré je v predaji od pondelka, 2. septembra, si môžete okrem iného prečítať:

Do najnovšieho čísla .týždňa som pripravila rozhovor s najúspešnejšou slovenskou plavkyňou Martinou Moravcovou. Prebrali sme jej športový život, štúdium, ukončenie kariéry i život v Amerike. Ale najzaujímavejšie bolo to, čo MM hovorila o výchove detí.

Končí sa deň, keď sme si pripomenuli Povstanie. Mali sme štátny sviatok, v Bratislave pokojné ulice a Banskú Bystricu navštívil rumunský prezident Basescu a predseda ruského parlamentu Naryškin.

Včera som sa vrátil z New Yorku. Stále mám jet lag, čiže po slovensky "pásmovú nemoc". Sú tri hodiny v noci, nechce sa mi spať a tak píšem tento .denník.

Pred 50 rokmi Martin Luther King predniesol slávny prejav „I have a dream“. Svoj čierny sen rétoricky zasadil do širšieho rámca „amerického sna“, čím zaimponoval aj bielym. Problém mnohých Afroameričanov je, že sa im v praktickom živote dodnes nepodarilo niečo podobné.