Moji kolegovia sú skeptickí k novým menám na politickej scéne aj k novým politickým stranám. Do veľkej miery rozumiem ich skepse, napriek tomu si myslím, že niečo visí vo vzduchu.

V rámci upratovania som narazil na staré Domino fórum. Prelistoval som dve posledné čísla roku 2000 a opäť som si uvedomil, v čom spočívajú moje dnešné „vnútropolitické“ obavy.

Povianočné prebudenie z útlmu môže mať aj podobu oprávnenej piety za obete tragédie ruského lietadla s Alexandrovcami. Ostáva ale otázka. Kam to išli spievať?

V .týždni píšem o závažnejších, ale i menej vážnych témach. A keď už teda rekapitulujeme, rozdelil som si aj svoje spomínanie na dve časti. Toto je tá prvá, takzvaná serióznejšia.

Anglický spevák George Michael zomrel v nedeľu 25. decembra vo svojom anglickom sídle. Podľa Hollywood Reportera bolo príčinou smrti zlyhanie srdca. Hudobník mal len 53 rokov.

Mám rád čierny humor. Niekedy sa síce pohybuje na hrane znesiteľnosti, ale napriek tomu nás dokáže zvyčajne rozosmiať a výborne pobaviť.

.týždeň má prívlastok kritický. Len sa však dívame na svet s odstupom a dokážeme si vytvoriť vlastný názor. Nielen na politiku, ale aj na tanec pri tyči, aspirín či manželský sex.

V kaviarňach a salónoch sa rozmohol nový nešvár. Viera v to, že z únosu krajiny oligarchami, z triumfu extrémistov a blbej nálady nás vykúpi nejaká nová strana.

V predvianočnom čase vidím, že na Slovensku je hora dobra. Lenže aj tu sa vypínajú pyšné štíty nenávisti, zloby a závisti.

Michalovi Havranovi sa podarilo to, o čom niektorí v prípade takého Fica či Kotlebu iba snívame. Vyprovokoval Richarda Sulíka na žalobu.