ruskí umelci smerovali do Sýrie. Najprv mali vystúpiť na vojenskej základni v Latakii, potom – čítajte dobre – v Aleppe. Ak je to pravda, čo zrejme je, tak malo ísť o ďalšie v rade podobných vystúpení. A môj priateľ, filmový režisér Dušan Trančík, odpustí, že som si vypožičal názov jeho hraného debutu s Jurajom Kukurom z roku 1976. Nič výstižnejšie ako „koncert pre pozostalých“ mi v tejto súvislosti nenapadlo.
„Ešte ani nepochovali všetky obete a už tu Rusi naplánovali veľkolepý koncert!“
Je to dosť morbídna záležitosť, ten koncert. Skazu Aleppa, kde podľa satelitných snímok ľahli dve tretiny východnej časti kedysi dvojmiliónového mesta, má totiž na svedomí najmä ruské bombardovanie. Rusi spoločne s Asadovou armádou na husto obývané časti (áno, povstalci, a medzi nimi aj džihádisti, tam používali civilistov ako živé štíty) dlhé mesiace zhadzovali aj „smutne slávne“ barelové bomby, čo sú sudy naplnené kovovými a sklenenými úlomkami a tiež výbušninou, ktoré po dopade explodovali a ničili všetko živé v okruhu desiatok metrov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.