Hneď na začiatok otázka pre občanov Slovenska: Nebridí sa vám žiť v tomto štáte, ktorý spravujú zlodeji a klamári?

Sú krajiny, kde bojovať za práva žien znamená ísť s kožou na trh. Aj za také veci, ako je oblečenie či šoférovanie. Saudská Arábia urobila včera krok, ktorý je z nášho pohľadu úplne banálny. Pre tamojšie ženy je to obrovský míľnik.

Som presvedčený, že najlepším riešením, ako zastaviť to kontinuálne zneucťovanie „kultúrnej" pamiatky v Košiciach, by bola výtvarníkova poprava. Sťatím hlavy.

Niekedy pred našim vstupom do Európskej únie prebehla súťaž o národnú črtu, ktorú my Slováci prinášame do európskeho kotla. Zvíťazila pohostinnosť. Dnes vieme, že to bol vtip.

Mala sa iba stretnúť s akýmisi divadelníkmi, no namiesto nich tam bol ten chlap. Najskôr bol milý, potom pocítila na krku čosi kovové a čo všetko potom robil s jej telom, už sledovala iba zhora, odlúčená od vlastného tela.

V poslednom období sa na rozličných fórach v jednom kuse narieka, že Európu vedie garnitúra bezdetných. Theresa May, Angela Merkel, Emmanuel Macron majú byť tí, ktorí nás ťahajú do záhuby. Nuž, nevylučujem, že sa to deje.

Aký je vzťah katolíkov k moslimom? To presne neviem, ale dnes som sa o tom niečo dozvedel. A rád by som sa o to podelil.

Novinári to v dobe, keď bol predsedom vlády Vladimír Mečiar, nemali jednoduché. Fyzické útoky, ničenie majetku, pokusy o diskreditáciu boli ich každodenným chlebíčkom.

Je to už dvadsať rokov, čo svet ochromila správa o páde Dvojičiek. Náš šéfredaktor Štefan Hríb sa v tento dátum každý rok vracia na miesto tragédie a každý rok o nej píše editoriál.

Keď sa to stalo, mal som 36 rokov. Doma sme vtedy odstraňovali následky mečiarizmu a ja som dúfal, že reparát do NATO rýchlo zložíme. Lebo NATO, a teda najmä Ameriku, som videl ako jedinú záruku slobody.