Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Matovič chce nižšie spolufinancovanie eurofondov, ekonomike to uškodí

.filip Vačko .názory

Pri prideľovaní dotácií prostredníctvom eurofondov musí prijímateľ poskytnúť určitú úroveň spolufinancovania, napríklad 30 %. Pri budovaní projektu za 100-tisíc eur by teda prijímateľ získal od Európskej únie len 70 000 eur a zvyšných 30 000 eur by musel zaplatiť zo svojho.

Filip Vačko

predseda vlády Igor Matovič chce na úrovni EÚ bojovať za to, aby sa táto miera spolufinancovania znížila. No tento nápad je zrejme kontraproduktívny. 

ľudia si nemôžu dovoliť eurofondy 

Premiér Igor Matovič sa v blízkej dobe zúčastní rokovaní o podobe budúceho rozpočtu EÚ, kde sa bude riešiť aj spôsob prerozdeľovania eurofondov. Matovič chce, aby pri týchto rokovaniach vyjednal čo najnižšiu mieru spolufinancovania. 

„Lebo naozaj, keby chceme napríklad vybudovať v obci kanalizáciu a povieme obci, že má zaplatiť 30 percent, tak žiadnu kanalizáciu vôbec nevybuduje, lebo tie peniaze jednoducho k dispozícii nemá,“ vyjadril sa premiér Matovič.

Na prvý pohľad to dáva logiku. Nielen, že sa uskutoční viac projektov, ale prijímateľom zostane viac peňazí, ktoré tak môžu využiť na ďalšie prospešné veci. Realita je však trochu zložitejšia.

ako sa mrhá peniazmi pri eurofondoch

S využívaním eurofondov sa často spája plytvanie. V prvom rade ide o plytvanie v projektoch, ktoré sú relatívne prospešné, no ich cena je prehnaná. Jedným z tisíca príkladov je tender na obstarávanie informačných služieb za 15 miliónov eur. Tento tender po svojom nástupe zrušila Veronika Remišová, keďže podľa nej bolo možné projekt uskutočniť za 4 milióny eur. Išlo tak o predraženie o na úrovni kolosálnych 275 %. 

V druhom rade ide o plytvanie na projekty, kde síce mohli byť peniaze využité efektívne, no samotné projekty boli zbytočné, resp. priniesli len veľmi malú hodnotu. Pridaná hodnota týchto projektov je tak po odpočítaní nákladov na projekt fakticky záporná. Príkladov projektov s takouto zápornou pridanou hodnotou, prípadne projektov, ktoré sú vyslovene zbytočné, je možné nájsť aj na Slovensku množstvo. Ide napríklad o projekty ako chodník, ktorý nevedie nikam, alebo postavenie nového mosta hneď vedľa plne funkčného starého mosta.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite