S ktorými slovami premiéra sa nevedia stotožniť? Ako zabrániť hromadným úmrtiam seniorov v domovoch dôchodcov? Ako tu zabrániť šíreniu koronavírusu? Patria tieto zariadenia do rúk rezortu zdravotníctva? Prečo nedochádza k masívnemu testovaniu seniorov? Ako je možné, že v pezinskom zariadení sociálnych služieb pracuje iba 12 vyčerpaných zamestnancov?

Vedci z Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied sa pozreli na pocity bezmocnosti a obavy, ktoré pociťujú ľudia z ochorenia COVID-19, ale aj z budúcnosti.

Ako počas korony žijú striedavú starostlivosť rozvedení rodičia? Je striedavka najlepším riešením pre dieťa? Pre ktorých rodičov a deti je nevhodná? Koľko rodičov chce striedavku? Sú v nej deti šťastné? S akým problémami sa pri nej najčastejšie stretáva advokátka? Čo je to Cochemská prax?

Skôr či neskôr zomrieme a v čase koronavírusu si to možno uvedomujeme viac. Preto stojí za to zamyslieť sa, čo to znamená a aký máme k smrti zaujať postoj? Ignorovať ju? Báť sa? A čo to vlastne je? Preto prvýkrát uverejňujeme staršiu diskusiu z festivalu Pohoda.

Máme bohaté historické skúsenosti s riešením kríz. Nie sme v tom sami, v krízových momentoch sa dokážeme rozhodnúť správne aj byť poslušní a trpezliví. Ľudský kapitál je stále kvalitný a vrátilo sa nám domov tisíce krajanov.

Na konci epidémií sa nestavali len morové stĺpy, ale aj nové poriadky. Zvykneme sa preto pýtať, aké budú tie, ktoré prídu po pandémii Covid-19. História čiernej smrti zo stredoveku nám však naznačuje, že sa pýtame zle.

Slovenskí europoslanci chvália rýchlosť, akou sa podarilo prijať rôzne ekonomické opatrenia, no dodávajú, že tie samé o sebe nestačia.

„Katynský masaker bol jeden z najbarbarskejších medzinárodných zločinov v histórii sveta.“ Takto koncom roka 1952 uzavrela svoju prácu takzvaná Maddenská komisia, špeciálna vyšetrovacia komisia Kongresu Spojených štátov amerických pre vyšetrenie Katynského masakra.

Prežívame iné dni, inú Veľkú noc, inú jar. Ale jedno zostáva rovnaké – túžba každého z nás po živote vo vzťahoch. Kedy sa k nim vrátime? Ako znovu zaplníme ulice, kaviarne, reštaurácie, ihriská a štadióny? A môžeme to urobiť čoskoro? O tom je nový .týždeň.

Chcel som vytvoriť pamätník – knihu venovanú tým, na ktorých spoločnosť zabudla. Vydal som sa teda za obeťami „budovateľov mieru“ a objavil som skupinu ľudí, ktorí neprejavovali nijaké známky obetí. A tak som prestal stavať pomník a začal hľadať posolstvo – kľúč k slobode.