Počúvam inauguračný prejav Donalda Trumpa a mám pocit, že sme späť v ére antiglobalistických demonštrácií. A stavím sa, že demokrati si tlčú hlavu o múr.

Keď zajtra napoludnie washingtonského času Donald Trump zloží prísahu, na západnej terase Kapitolu ho bude pasívne sledovať Barack Obama – dvojnásobný, no porazený prezident.

Podplukovníka Roberta Fica údajne mrzí, že prezident nechcel vyznamenať ľudí, ktorí sa vraj najviac pričinili o naše úspešne zvládnuté predsedníctvo v Rade Európskej únie.

Medzi dvoma podujatiami na „P“, ktoré dnes chytľavo prepojil premiér Robert Fico, existuje veľký rozdiel. Aspoň vo vnímaní mladých ľudí.

To, čo predviedol v súvislosti s aktuálnym lyžiarskym sporom Andrej Danko, o ňom nehovorí nič nové. Ale hovorí to mimoriadne jasne a zreteľne.

Theresa May to dala konečne na rovinu: Spojené kráľovstvo nebude poškuľovať po polovičatom riešení. Pôjde preč a basta.

Danko zbiera pre SNS hlasy a ide mu karta. Aj včera skočil po náprave krívd v lyžiarskom zväze ako hladný pes po tlačenke. Zmysel pre načasovanie a dramatickosť mu netreba uprieť.

Všetci si budú pamätať meno astronauta Neila Armstronga, keď sa ako prvý zástupca ľudstva až detsky opatrne prešiel, teda skôr poskákal po jemnom mesačnom prachu.

Tak a je to tu! My novinári a neinformovaná verejnosť sme si mali sadnúť na dobre pripravenú mucholapku, ktorú na svojej FB stránke prichystal verejnosti Robert Fico.

V sobotu vypravili z Belehradu do Kosova zvláštny vlak, pomaľovaný nápismi „Kosovo je Srbsko" v dvadsiatich jazykoch. Na Balkáne sa takmer začala ďalšia vojna.