Igor Matovič si sám seba zrejme predstavuje ako Maradonu v štvrťfinále majstrovstiev sveta v roku 1986. Dva góly, ktoré dal vtedy Argentínčan Angličanom (prvý rukou a druhý po dlhom sóle z polovice ihriska) patria medzi najslávnejšie v celých dejinách futbalu.

Predpovedať je ťažké, najmä budúcnosť. Napriek tomu sa v dejinách ľudstva opakovane objavujú katastrofické predpovede a tešia sa pomerne veľkej popularite. Ale ak sa ľudstvo nepretržite ženie do záhuby, ako to, že ešte nevyhynulo a naopak, prosperuje? Niečo tu nesedí.

Začiatok školského roku je vhodnou príležitosťou opäť si raz položiť niektoré večné otázky: Aké je naše školstvo? Aké by malo byť? Ako sa to dá dosiahnuť? A tiež otázky, ktoré si až tak často nekladieme, hoci by sme mali. V prvom rade táto: Čo všetko môžeme pri prípadnom zlepšovaní školstva pokaziť?

Nový seriál na Netflixe. Podľa slávnej predlohy. Máme sa tešiť? Nuž, vzhľadom na to, ako Netflix nedávno zbabral seriál o zaklínačovi, namieste by bola skôr určitá opatrnosť. Dokonca aj obavy by boli celkom pochopiteľné. Ale zbytočné.

Idiotské nápady ľudí, ktorí vede vôbec nerozumejú a napriek tomu do nej z mocenskej pozície fušujú, sú neraz veľmi drahé. A často sa za ne platí niečím podstatne cennejším než peniazmi. Ľudským utrpením a ľudskými životmi.

Mikuláš Dzurinda sa dnes môže javiť ako šikovný politik. Ešte ani neohlásil svoj návrat a už sa o ňom píše takmer všade. Z marketingového hľadiska je to famózny úspech – toľká publicita úplne zadarmo. A čo okrem marketingu môže Dzurinda ponúknuť?

Sme neustále rozdeľovaná spoločnosť. Sme vraj tradiční a progresívni, pro- a protirodinní, veriaci a tí bez viery, mainstreamoví a alternatívni, národní a globálni. Aj paralelné konania pochodov Pride a Hrdí na rodinu to bolestivo pripomínajú. Máme vôbec niečo spoločné?

V relácii .pod lampou o záberoch z Webbovho teleskopu vznikla otázka, na ktorú som nevedel úplne odpovedať, lebo som si nepamätal konkrétne čísla. Tu sú.

Pred dvoma .týždňami sa Juraj Petrovič venoval na tomto mieste Mesiacu. Aktualizačným momentom bolo jednak výročie prvého pristátia človeka na Mesiaci a jednak chystaný návrat človeka na Mesiac. V súčasných horúčavách je však pre väčšinu z nás aktuálnejšie Slnko.

Máme Slnko už dokonale prebádané, alebo je na ňom ešte stále čo skúmať? Je výskum Slnka zaujímavý len čisto z akademických dôvodov, alebo má aj nejaké praktické dôsledky? Súvisia zmeny klímy na Zemi s procesmi prebiehajúcimi na Slnku? Spýtali sme sa astronóma Jána Rybáka.