Jedna z troch tohtoročných vedeckých Nobelových cien bola udelená za objav, ktorého praktický význam je takmer nedoceniteľný. Druhá bola udelená za objav, ktorý patrí k najvzrušujúcejším v celých dejinách vedy. Cena za medicínu vyzerá popri tých dvoch ako chudobný príbuzný.

Monoklonová protilátka je kráľovná biotechnologickej revolúcie. Vynález, ktorý bezpochyby zmenil svet od základov.

Vývoj účinných očkovacích látok proti koronavírusu naberá na obrátkach. V hre sú minimálne traja silní hráči, pričom do tretej fázy testovania na dobrovoľníkoch sa dostalo až trinásť vakcín. Ktoré majú najväčší potenciál fungovať?

Farmaceutická spoločnosť Pfizer pred pár dňami svetu oznámila, že dosiahla významný míľnik vo vývoji vakcíny proti koronavírusu. Konkrétne v predbežnom testovaní zistila, že vakcína môže mať účinnosť vyše 90 %. Čo to znamená pre boj proti koronavírusu?

Popredný virológ Boris Klempa hovorí o tom, ako funguje vakcína na Covid-19 od firmy Pfizer, v čom je prevratná a iná ako všetky doteraz používané vakcíny a aj o tom, či sa dá aj on zaočkovať.

Počiatočná miera ochrany sa však do konca štúdie môže zmeniť.

V súčasných dňoch vrcholí aktivita meteorického roja Orionidy, no doterajšie počasie jeho pozorovaniu veľmi neprialo.

Deti, ktoré pijú z plastových fliaš môžu denne prijať až milión mikroplastových častíc. Informáciu priniesla v utorok agentúra AFP s odvolaním sa na írsku štúdiu, ktorá sa zaoberala prítomnosťou plastu v potravinových výrobkoch.

Látky remdezivir, hydroxychlorochín, lopinavir, ritonavir a interferon majú zrejme len malý alebo nijaký účinok na priebeh ochorenia COVID-19 a na úmrtnosť pacientov nakazených novým koronavírusom. Vyplýva to z doteraz najväčšej, randomizovanej a kontrolovanej klinickej štúdie.

Trpezlivosť prináša ovocie. A tiež vakcíny. Tak znelo pravidlo klinického skúšania vakcín 20. storočia. Všetko sa zmenilo náhle a celkom neočakávane. Pandémia choroby s neosobným označením COVID-19 priniesla nové pravidlá.