elementárne častice hrajú v  našom vnímaní sveta tú úlohu, ktorú v  ňom podľa starých Grékov mali hrať atómy. Sú to najmenšie a  ďalej nedeliteľné omrvinky hmoty, z  ktorých sa všetka hmota skladá. To, čomu dnes hovoríme atómy, nie sú atómy v  antickom zmysle (átomos = nedeliteľný). Pretože sa dajú rozobrať na elementárne častice, z  ktorých sú zložené. Nedeliteľné sú (aspoň podľa našich súčasných poznatkov) až tie častice. Prečo máme v  otázke základných stavebných kameňov hmoty takýto pojmový bordel? Prečo sú naše atómy deliteľné? Pretože chemici predbehli fyzikov. V  19. storočí si časť chemikov uvedomila, že látky sa asi skladajú z  nejakých základných „tehličiek“, ktoré celkom prirodzene nazvali atómami. Nevedeli určite, či naozaj existujú, ale bola to veľmi prirodzená hypotéza. Dôkaz existencie atómov priniesli až fyzici začiatkom 20. storočia. Ešte predtým však objavili niečo oveľa menšie ako atómy – objavili elektrón.

prvé častice

Objav elektrónu sa začal Edisonovými problémami pri vynaliezaní žiarovky. Vnútro žiarovky sa mu začierňovalo, v  snahe odstrániť toto začierňovanie objavil vákuovú elektrónku a  v  jej rámci akýsi čudný elektrický prúd. V  roku 1897 ukázal britský fyzik J. J. Thomson, že tento prúd je tvorený malými časticami, ktoré boli asi tisíckrát ľahšie než predpokladané atómy chemikov (Nobelovu cenu za to dostal v  roku 1906). Tieto častice, ktoré dostali meno elektrón, sa nachádzali univerzálne vo všetkých látkach. To znamenalo, že sú buď súčasťou atómov, alebo že okrem atómov obsahujú látky aj nejaké drobné smetie s  nejasným významom.