V minulom čísle sme sa venovali ceste človeka na Mesiac. Program Apollo bol jedinečný a veľa ľudí dodnes pozná mená ako Armstrong, Aldrin či Collins. Málokto vie, že za ich úspechom stojí armáda takmer 400-tisíc tých, ktorí vyvíjali a vyrábali ich loď, raketu a všetky ostatné časti programu. Veľká väčšina z nich boli ženy.

Vedci odhadujú, že poškodenie vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba v dôsledku zásahov mikrometeoridmi na konci mája môže byť závažnejšie, než sa pôvodne predpokladalo. TASR správu prevzala z časopisu Forbes.

Poznáte ten pocit, keď sa ráno zobudíte s bolesťou hlavy? Krásny deň má zrazu oblačnú podobu. Jediným vaším cieľom je ukončiť nadvládu bolesti. Z vašej lekárničky sa na vás cerí armáda liekov pripravených skoncovať s vaším trápením. Pestrá ponuka však nie je vždy zárukou úspechu.

Keď 20. júla 1969 Neil Armstrong položil nohu na povrch Mesiaca, nebolo to z výskumných dôvodov. Bolo to strategické víťazstvo v jednej z mnohých bitiek studenej vojny. Napriek tomu sa NASA podarilo vyťažiť z misií Apollo, ktoré mali jediný cieľ – poraziť Sovietsky zväz vo vesmírnych pretekoch – pozoruhodné a dôležité vedecké poznatky. Teraz sa sestra Apolla, Artemis, vracia na Mesiac s úplne inou motiváciou.

Vesmírny teleskop Jamesa Webba agentúry NASA vytvoril doteraz najhlbší a najostrejší infračervený obraz vzdialeného vesmíru. Tento obrázok kopy galaxií SMACS 0723, známy ako Webbovo prvé hlboké pole, prekypuje detailmi.

Žiadalo by sa povedať, že už naši starovekí predkovia poznali UFO. V skutočnosti to tak nie je. Dokonca na rozdiel od rôznych iných mýtov a legiend o mýte UFO vieme presne, kedy vznikol – 24. júna 1947.

Keď sa v Afganistane dostal po rokoch k moci Taliban, veda, samozrejme, nebola jeho prioritou. A tak som sa rozhodol, že zlákam do našich radov šikovných študentov. Netušil som, že na tejto ceste stretnem toľko ľudí dobrej vôle.

Potápači sa pod vodu spočiatku potápali za potravou a za inými zdrojmi. Zariadenia, ktoré nahradili potápačské skafandre a umožnili ľuďom časom navštíviť aj najhlbšie miesta v oceánoch, vznikli a dlho fungovali výlučne ako zbraň. Prvé praktické použitie ponorky slúžilo na potopenie nepriateľskej lode.

Jednoduchá pravda je, že človek pod vodou dlho neprežije. Trochu zložitejšia pravda je, že prežije, ak má čo dýchať. Ešte zložitejšia pravda je, že ani to, že má čo dýchať, nemusí stačiť na to, aby prežil. Ako súvisí Halleyho kométa a svietiplyn s potápačmi a čo je vlastne kesónová choroba?

NASA konštatovala, že náraz mal okrajovo zistiteľný vplyv na dáta, ktoré teleskop poslal na Zem.