Skúsme na chvíľu odvrátiť zrak od tohto textu a zauvažovať, prečo vo väčšine sveta zvíťazila desiatková sústava a prečo má svoje limity – sú oblasti, kde sa nepoužíva. Máte? Tak poďme si to porovnať.

Aký tvar má mať detská šmykľavka, aby sme sa po nej dostali z horného bodu do dolného čo najrýchlejšie? Ak si myslíte, že odpoveď je jednoduchá, mýlite sa. Teda, tá odpoveď sa dá pomerne jednoducho sformulovať, ale nie je jednoduché dokázať, že je to naozaj správna odpoveď.

Prečo sa tešíme z dobrého jedla, vyhľadávame blízkosť iných ľudí či pociťujeme úzkosť na mieste, kde nám predtým niekto ublížil? V pozadí nášho prežívania príjemnosti a nepríjemnosti stojí súhra apetitívnych a averzívnych mechanizmov. Tie tvoria základ regulácie života naprieč živočíšnou ríšou a podmieňujú podstatnú časť nášho prežívania, teda to, čo sa nám páči a čo nie.

Do slovenských kín vstúpil celkom nenápadne francúzsky film Bolero. Maurice Ravel stvoril dielo plné vášnivých emócií, hoci sám ich nedokázal prežívať. Magnum opus prilákal pozornosť lekárskej komunity. Ravel totiž trpel zriedkavou formou demencie.

Už niekoľkokrát sme v tejto rubrike spomínali, že akýmsi neoficiálnym logom vedy je kresba atómu s eliptickými dráhami elektrónov. A hovorili sme aj, že táto kresba je v nejakom zmysle úplne chybná. Oveľa lepším logom vedy by bola samotná elipsa.

ESET Science Award aj tento rok ocení vedkyne a vedcov, ktorí prinášajú nové poznatky a obohacujú verejnú diskusiu o fakty a overené informácie. Medzi finalistkami a finalistami sa po prvý raz predstavujú aj osobnosti zo spoločenských a humanitných vied. Laureátky a laureátov troch kategórií – Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku, Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov a Výnimočná osobnosť vysokoškolského vzdelávania – vyberú odborné komisie, pričom o prvých dvoch kategóriách rozhodne medzinárodná komisia. Slávnostné vyhlásenie laureátov sa uskutoční 9. októbra 2025.

V priebehu nasledujúceho mesiaca budú rodičia môcť prepojiť svoj účet s účtom svojho dieťaťa a kontrolovať, ako ChatGPT odpovedá podľa pravidiel správania primeraných jeho veku.

V posledných rokoch sa zdá, že umelá inteligencia dokáže všetko. Čoraz častejšie počuť tvrdenia nielen o tom, že čoskoro predbehne ľudský mozog, ale aj o tom, že sa tak už vlastne stalo. Keď sa však bližšie pozrieme na to, ako sa AI učí, a porovnáme to s tým, ako sa učíme my, zistíme, že náš mozog je v niečom stále o krok vpred. Jeho hlavnými prednosťami sa ukazujú byť úspornosť a nesmierna prispôsobivosť.

Spomeniete si, kedy vám prvýkrát v živote niekto povedal, že Edison vynašiel žiarovku, že Alexander Graham Bell vynašiel telefón, prípadne, že Gutenberg vynašiel kníhtlač? Zrejme to bolo niekedy v období základnej alebo strednej školy, kde ste sa postupne dozvedeli ďalšie fakty – že Newton objavil gravitáciu, že Watt vynašiel parný stroj a Nobel vynašiel dynamit. A jediný problém tohoto celého je, že vás to naučili zle.

Všetci vieme, že Pepek námorník jedol špenát preto, aby mal silu. Všetci vieme, že tú silu mu špenát dáva preto, lebo obsahuje veľa železa. Všetci tiež vieme, že železa v skutočnosti až tak veľa neobsahuje a že mýtus o železe v špenáte vznikol zle umiestnenou desatinnou čiarkou. Lenže aj to je mýtus.