Dá sa spojiť záujem o súčasné ekonomické teórie so skúmaním dejín novovekej vedy? Dá. Príkladom je slovenský ekonóm a historik Andrej Svorenčík. A to ešte medzitým študoval aj teoretickú fyziku.

Kedy a ako vlastne vznikla moderná veda? A ktorý vedecký prístroj stál pri jej zrode?

Keď sa v rubrike .humanitas hovorilo o použití geofyzikálnych metód v archeológii, hneď som vedel, kto bude jeden z prvých respondentov za prírodné vedy: Roman Pašteka.

Vždy ju lákala literatúra. Keď sa prihlásila na doktorát, dostala za úlohu skúmať dielo Svetozára Hurbana Vajanského. K súčasnej slovenskej literatúre vie byť veľmi kritická, ale drží jej palce.

Pred 25 rokmi, 13. februára 1992, sa Slovensko a Česko slávnostne napojili na svetový internet. Z čisto technologickej záležitosti sa však rýchlo stal predmet politického záujmu. Miestami to bol až triler.

Odteraz sa bude na tomto mieste striedať seriál .humanitas Antona Vydru s predstavovaním rôznych prírodných vied a ľudí, ktorí sa týmito vedami zaoberajú. Začíname rozhovorom s Petrom Fedorom.

Pred koncom minulého roka obletela svet fascinujúca správa: vedci natrafili na prvý priamy dôkaz o tom, že niektoré druhy dinosaurov boli porastené perím.

V sobotu ráno sa k Zemi priblíži kométa Honda-Mrkos-Pajdušáková, ktorú v roku 1948 objavili naši astronómovia na Skalnatom plese. Porozprával o nej astronóm Tomáš Vorobjov.

Keď sa chlapec z malej slovenskej dediny Ležiachov, kde žije 150 ľudí, rozhodne spolupracovať na svetovom egyptologickom výskume, vyzerá to priam neuveriteľne. Martin Odler a jeho príbeh.

Žiadna veda nemá brány tak široko otvorené smerom k veľkému publiku ako história. V nijakej vede nie je prechod medzi diletantom a odborníkom taký plynulý ako tu.