Vývoj účinných očkovacích látok proti koronavírusu naberá na obrátkach. V hre sú minimálne traja silní hráči, pričom do tretej fázy testovania na dobrovoľníkoch sa dostalo až trinásť vakcín. Ktoré majú najväčší potenciál fungovať?

Farmaceutická spoločnosť Pfizer pred pár dňami svetu oznámila, že dosiahla významný míľnik vo vývoji vakcíny proti koronavírusu. Konkrétne v predbežnom testovaní zistila, že vakcína môže mať účinnosť vyše 90 %. Čo to znamená pre boj proti koronavírusu?

Popredný virológ Boris Klempa hovorí o tom, ako funguje vakcína na Covid-19 od firmy Pfizer, v čom je prevratná a iná ako všetky doteraz používané vakcíny a aj o tom, či sa dá aj on zaočkovať.

Počiatočná miera ochrany sa však do konca štúdie môže zmeniť.

V súčasných dňoch vrcholí aktivita meteorického roja Orionidy, no doterajšie počasie jeho pozorovaniu veľmi neprialo.

Deti, ktoré pijú z plastových fliaš môžu denne prijať až milión mikroplastových častíc. Informáciu priniesla v utorok agentúra AFP s odvolaním sa na írsku štúdiu, ktorá sa zaoberala prítomnosťou plastu v potravinových výrobkoch.

Látky remdezivir, hydroxychlorochín, lopinavir, ritonavir a interferon majú zrejme len malý alebo nijaký účinok na priebeh ochorenia COVID-19 a na úmrtnosť pacientov nakazených novým koronavírusom. Vyplýva to z doteraz najväčšej, randomizovanej a kontrolovanej klinickej štúdie.

Trpezlivosť prináša ovocie. A tiež vakcíny. Tak znelo pravidlo klinického skúšania vakcín 20. storočia. Všetko sa zmenilo náhle a celkom neočakávane. Pandémia choroby s neosobným označením COVID-19 priniesla nové pravidlá.

Máme rovnaké DNA sekvencie ako pšenica a raž, museli sme mať rovnakého vývojového predka. Ľudský mozog je väčší, než by mal vývojovo byť, je to kvôli sociálnym vzťahom v skupine, hovorí neuropatológ František Koukolík v DVTV. Duša je podľa neho pravdepodobne sebapoznávanie, má svoju neurónovú sieť, ktorá sa buduje celý život, je najživšia v čase, keď nič nerobíme, tvrdí.

Nobelovu cenu za chémiu za rok 2020 získali americká biochemička Jennifer Doudnová a francúzska biochemička Emmanuella Charpentierová, a to za vývoj metódy genetického inžinierstva CRISPR-Cas9, ktorá umožňuje relatívne jednoducho editovať gény.