Živiť sa v týchto dňoch ako politický komentátor v sebe nesie kus sadomasochizmu. Myslíte si, že komentujete politiku, ale komentujete cirkus.

Ficove záchvaty nezvyknú mať zmysluplný základ a málokedy majú blahodarný vplyv. Posledný príklad je výnimočný.

Minister Ivan Mikloš si vôbec nezaslúžil vyjsť zo zrážky s premiérkou Ivetou Radičovou ako víťaz. Hájil neobhájiteľné a jeho dnešná ranná 45 minútová tlačovka tesne pred zasadaním prezídia SDKÚ bola otvorenou vzburou, po ktorej by musel každý minister Dzurindovej či Ficovej vlády odísť.

Ešte nezačala poriadne fungovať služba Piano, ktorá od 2. mája spoplatní cenou 2,9 eura na mesiac prístup k prémiovému obsahu na najvýznamnejších slovenských weboch (SME, Hospodárske noviny, Pravda, JOJ, Medialne.sk, Šport, PC Revue, MeToo.sk a samozrejme .týždeň) a už stihla vzniknúť na Facebooku antiskupina: Sme proti spoplatneniu obsahu slovenských internetových denníkov.

To, čo sa doteraz viac menej pošuškávalo, je teraz jasné ako facka. Premiérka Iveta Radičová má v SDKÚ len malé slovo. Žiaľ, toto isté konštatovanie z logiky veci platí aj pre celú vládu.

Revue Labyrint oslavuje 20. narodeniny. Je to dôvod k menšej oslave.

Asi najväčší trapas, aký sa skúsenému a ostrieľanému novinárovi môže stať, je to, čo sa prihodilo Radkovi Johnovi v Česku. Neviem, či si dokážem predstaviť ešte nejakú trápnejšiu pointu vcelku úspešnej novinárskej kariéry.

Minulý utorok si Starý pán po prvýkrát v živote zahral v čínskom Pekingu a médiá už špekulujú, či zradil svoje ideály.

V sobotu, 9. apríla Islanďania v referende odmietli návrh urovnania podĺžností s Veľkou Britániou a Holandskom, známy ako Icesave 3.

Európska únia ústami ľudovej komisárky Viviane Redingovej opäť raz požaduje od členských štátov zlepšenie postavenia rómskej menšiny.