Lynette a jej kamarátka Monika mali svoje osem a päťročné deti na infekčnom oddelení na Kramároch. „Je neuveriteľné, že sa tam za 60 rokov nič nezmenilo,“ hovorí Monika a obzerá sa po vyleštenom Avione, kde sa rozprávame. „Dokážeme nájsť peniaze na takéto budovy a v nemocniciach sú ešte stále staré okná.“
„Ale nemocnice sú štátne,“ odpovedám takým typickým slovenským argumentom. Lynette mu vôbec nerozumie. A to znamená, že sa do toho nikto nemá starať? „Ak existuje vízia – ľudia a peniaze ju budú nasledovať. Ale na začiatku musí byť vízia.“ Žije na Slovensku už osem a pol roka a za ten čas sa zmierila s tým, že na Slovensku je všetko akési komplikované.
Podľa Lynette sú najlepším príkladom moci na Slovensku dvere. „Dvere do ordinácie, pred ktorými všetci čakajú. Nikto nevie – je tam vôbec doktor? Občas sa dvere otvoria, ale iba na chvíľu. Vtedy všetci rýchlo vyskočia a pýtajú sa otázky, na ktoré nemusia dostať odpovedať.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.