Toto ste už určite počuli: „Slovenské deti sú stále hlúpejšie, ako ich rovesníci vo vyspelom svete. Zhoršujú sa v chápaní toho, čo čítajú, stále horšie im ide matematika či iné prírodné vedy. “ Ale v čom presne je pointa?

Zajtra, teda v pondelok 13. októbra, sa zrejme rozhodne, či sa denník SME stane súčasťou mediálneho holdingu, ktorý patrí skupine Penta. Zajtra vyjde .týždeň s titulkou, ktorá podporuje kolegov v SME.

Najnovším laureátom Nobelovej ceny za literatúru sa stal francúzsky spisovateľ Patrick Modiano. NIkdy ste to meno nepočuli? Ani ja.

V Rusku, či na Ukrajine je pojem technický kandidát bežnou súčasťou politickej publicistiky. To, že u nás tomu tak nie je, ešte neznamená, že sa tu tento jav nevyskytuje.

Navštívil som pred pár dňami Gdansk, kde som sa bol pozrieť na nové múzeum Solidarity, reportáž o múzeu a meste nájdete v budúcom .týždni. Teraz by som sa chcel dotknúť inej veci.

Dva týždne som strávil v USA a hoci som doma ešte len 24 hodín, už sa mi po Štátoch cnie. Skúsim sa so spomienkovým optimizmom vyrovnať písaním o tom, čo v USA nemám rád.

Po sieťach kolujú výzvy a nevyhli sa ani našej redakcii. Reagujem, ale trochu inak, ako si to asi predstavoval môj kolega.

Je slobodným rozhodnutím každého redaktora SME, či po príchode Penty zostane alebo odíde. Som si istý, že viacerí odídu, a držím im palce. No zároveň som presvedčený, že aj tí, ktorí zostanú, budú robiť všetko preto, aby pod novým majiteľom nestratili tvár.

Keď sa pred časom objavili hlasy volajúce po výmene Pavla Freša, argumenty sa niesli v duchu, že to je posledná šanca ako SDKÚ zachrániť.

Keď ovládne partia okolo Jaroslava Haščáka aj denník SME, nebude to koniec demokracie. Život s mediálnym žralokom však nebude jednoduchý: každý, kto sa mu postaví do cesty, môže tvrdo naraziť. Oligarchovia z Penty sa totiž s nikým nehrajú v rukavičkách.