fico a spol. už čelili hnevu veľakrát a veľakrát ho aj ustáli. V určitom zmysle sa stali smutnými majstrami zvládania a odblokovania hnevu nemalej časti národa. Zvládli Gorilu, Belize, Bašternáka, kadečo. Tomu sa v politickom machiavelizme hovorí „politická cnosť“, pričom pod cnosťou (virtù) sa má u Machiavelliho na mysli skôr zručnosť, schopnosť dosahovať a udržiavať si moc, a nie nejaká osobnostná morálna kvalita.
No tentoraz je to predsa len iné. Vedomie, že sa medzi nami pohybujú ľudia s mafiánskymi praktikami, tu vždy nejako bolo. Chobotničie chápadlá sa však vystrčili priveľmi do verejného priestoru a namiesto paralyzujúceho strachu vyvolali silne angažovaný národný hnev. Ten už nie je iba o nenávisti voči vládnej garnitúre, ale o bazálnej nedôvere v štátne orgány, čo je živnou pôdou pre tých, ktorí túžia po rozpade funkčných inštitúcií. A to je obrovský problém. Získať si po vražde novinára dôveru národa bude pre vládnucich politikov a štátne orgány nesmierne náročné. Otázka už nestojí iba tak, že prečo nič nerobili v prípade ochrany novinára, ktorý ich výslovne žiadal o pomoc. Už to nie je len o tom, ako je možné, že priamo na Úrade vlády sa pohybujú ľudia, ktorí mali hoci len obchodné vzťahy s mafiánskym prostredím, a poniektorí získali aj previerku, ktorá v ich prípade funguje ako imunitný štít nedotknuteľnosti.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.