Mal som a mám rád tento deň. 1. Apríl som si zamiloval v čase, keď som pracoval v denníku Sme a s požehnaním šéfredaktora Matúša Kostolného som natáčal „prvoaprílové“ videá.

Je tu opäť Noc s Andersenom, aktivita viacerých knižníc, ktorá vznikla vďaka Medzinárodnému dňu detskej knihy. A s tým súvisí aj jedna otázka.

Priznám sa hneď v úvode. Radšej dajme milión na Kiskove lety, ako milión zlodejom a oligarchom.

Posúdiť hospodárnosť dopravy ústavných činiteľov a vypracovať návrhy ako by sa to dalo robiť úspornejšie je vlastne skvelé zadanie pre projekt Hodnota za peniaze.

Parlament svojím hlasovaním urobil prvý opatrný krok k zrušeniu amnestií. Ešte to nie je isté, ale už to nie je ani vylúčené. Niečo sa stalo.

To, na čom sa koalícia s opozíciou pri rušení Mečiarových amnestií vo štvrtok dohodli, je trojité priznanie v priamom prenose.

Keď známy finančník Soros zakladal Stredoeurópsku univerzitu, v hre bola aj Bratislava. Viktor Orbán ju teraz v Maďarsku nechce a jej budúcnosť je neistá.

Teraz si to asi rozhádžem u svojich konzervatívnych kamarátov, ale brániť kresťanské hodnoty alebo rodinnú súdržnosť tým, že ľuďom vezmeme slobodu voľby vo veciach, ako je práca či nakupovanie, mi pripadá choré. A keď to robí Fico, je to vypočítavé.

Neviem, čo sa na tej železničnej trati stalo. V spoločnosti, kde má človek takú malú cenu, si viem predstaviť všeličo. Ale niečo mi na rýchlych rečiach o vražde Mečiarovho kritika prekáža.

V Iraku, kde teraz som, mi vypadáva WiFi, napriek tomu mám tri poznámky k víkendovým televíznym diskusiám u nás doma.