Uplynulý týždeň zaujali na slovenskej politickej scéne dve tváre. Jedna z nich je pritom verejnosti neznáma a druhá je notoricky známa. To, že pritiahli verejnú pozornosť v podobnom čase, má svoju logiku. Marek Gajdoš a Mikuláš Dzurinda.
TREBA VIDIEŤ klaviristu u Štúra aj na lodi;
TREBA MAPOVAŤ umenie a propagandu slovenského štátu;
TREBA NASERVÍROVAŤ operu v štyroch chodoch;
TREBA SA VRÁTIŤ zo salašov do dedín;
TREBA SA POZERAŤ V TELKE Z boxera baletným tanečníkom
Tak Marika Gombitová je už šesťdesiatnička. Svoje narodeniny oslávila celkom impozantne – v plnej hale bratislavského zimného štadióna a s viacerými prominentnými gratulantmi.
Simona Petrík a Lucia Ďuriš Nicholsonová už možno inšpirovali zopár mamičiek s dušou rebelky, aby si namiesto pálenia podprsenky uviazali babyšatku. Mňa inšpirovala anonymná žena, ktorá vbehla do autobusu s dieťaťom v nosiči tak ladne a rýchlo, ako by to s kočíkom nikdy nešlo.
Nemal ani štyridsať, keď sa stal opátom v Jasove. Musí sa starať o kláštor, školu, komunitu. Niekedy má z toho skepsu, niekedy cíti radosť. Pre .týždeň píše stĺpčeky o žalmoch. Opát Martin Ambróz Štrbák.
Ak chceme riešiť prevenciu násilia a šikanovania, musíme začať čo najskôr, ešte kým sa neobjavia príznaky. Na Slovensku je viacero dostupných hravých a účinných programov, ktoré môžu využiť školy aj rodičia.
Olympiáda je športový sviatok, ale zároveň udalosť, ktorá ukazuje, ako veľmi nám stále záleží na tom, kam patríme. Lebo keď stúpa nahor tá naša zástava, slza sa v oku neudrží.
Takmer každý u nás prežije priamo v školskom systéme desať povinných rokov. Keď k tomu pripočítame materskú, strednú a vysokú, výsledok hodí číslo väčšie než dvadsať.
Britskou premiérkou sa minulý týždeň stala žena – Theresa May. Pre Britov to nemusí byť zlá správa. Keď sa pozrú do svojich dejín, nájdu v nich niekoľko výrazných ženských vládkyň, ktoré dokázali krajinu vytiahnuť aj z ťažkej krízy jednotnejšiu a silnejšiu.
