V súčasnosti sa s ním stretávame predovšetkým na letiskách, v turistických obchodoch s lokálnymi sladkosťami, no kedysi to bola cukrovinka číslo jeden. Na Blízkom východe sa kupuje halva či baklava, v Japonsku moči a v Amerike či Británii fudge (čítame fadž).

Stretnete sa s ňou najmä na Sardínii, hoci ju poznajú takmer v celom Stredomorí. No práve na malom ostrove, ktorý je považovaný za Karibik Európy a v lete jeho smerom tiahne svetová smotánka, je priamou súčasťou miestnej kuchyne. Bottarga.

Pripomína rukolu. Je podlhovastá, lístky má vykrojené podobne ako púpava. A predsa je iná. Akoby pochádzala z nejakého šľachtického rodu. Je svetlozelená, ligotavá a lístky sú po krajoch také jemné, že pripomínajú pierko. Chuť je zas oveľa delikátnejšia. Mizuna.

Je smradľavejší ako kórejská hongeohoe a dokonca aj ako šialená japonská kusaja. V jeho pojedaní sa vedú súťaže, či lepšie povedané stávky. Švédi majú preň aj špeciálny sviatok, keď sa slávnostne otvára každoročná várka. Nakladaný švédsky sleď surströmming.

Kedysi to bolo u nás jedno z najpodceňovanejších povolaní, na Západe si však kuchári užívali slávu, uznanie a pozornosť hviezd. Niektorí z nich svoj spoločenský status dokázali premeniť na niečo hlboko ľudské a užitočné. Medzi nimi vyčnieva José Andrés.

Jej vôňu zachytíme napríklad pri pití čaju Earl Grey. Je jeho pravidelnou súčasťou. Zdvihne nás a okamžite prenesie do exotických diaľok. Túto jej schopnosť využívajú parfuméri a cukrovinkári po tisícročia. Záhadná plodina s ešte záhadnejším názvom: bergamot.

Vyzerá ako malá slza. No keď sa prizrieme bližšie, pripomenie nám skôr malú pobrežnú mušľu. Koláčik, ktorý symbolizuje Francúzsko a pozná ho každý kovaný knihomoľ. Podáva sa na raňajky k čaju alebo ako olovrant ku káve. Madlenka.

Pravidelne sa pridáva do zmesi, ktorá sa komerčne nazýva farebné korenie. Svieti medzi bielym, zeleným a čiernym korením a nikomu ani nenapadane, že tam vlastne nemá čo robiť. Nemá s nimi totiž vôbec nič spoločné. Ružové korenie.

Stretli sme sa s ňou všetci. Jedni ju do seba hádzali, len taký fukot, iní sa v nej babrali, pozerali okolo, všetko bolo vtedy zaujímavejšie, ako načierať lyžicu do bielej bačoriny a klásť si ju do úst. Krupicová kaša.

Je osviežujúca. Vonia po citrusoch – limetke a pomaranči. Hneď pri prvom ochutnaní nás dokáže preniesť na miesta, kde by sme najradšej prečkali tento chorý a uzimený čas. Jemný pruh soli pripomenie more a ostrý tón tequilly zas rozprúdi krv. Margarita.