Po 51 rokoch sa Američanom podarilo znova pristáť na Mesiaci. Úspech sa však nerodil ľahko. Naopak, ak by boli na palube aj ľudia, bola by to ďalšia skvelá predloha pre hollywoodsky trhák.

Môže sa zmeniť svetový poriadok s dôsledkami pre menšie krajiny? Záleží ešte vláde na našom ukotvení na Západe? Sú aktuálne kroky koalície ohrozením slobody a zvrchovanosti Slovenska?

Internet sa stal našou externou pamäťou. Vie, o čom a s kým sa rozprávame, čo zadávame do prehliadača a nezriedka aj to, kde sa práve nachádzame. Sociálne siete dokážu vďaka informáciám, ktoré bez mihnutia oka zdieľame, vytvoriť vo virtuálnom svete náš klon.

Jazzdock je dnes najlepším jazzovým klubom v našej bývalej matičke, v Prahe. A pritom má Praha bohatú tradíciu. Keď som ešte v šesťdesiatych rokoch počul názov Reduta, tak som vedel, že to je méta, ktorú nikdy nedosiahnem, lebo tam hrajú len tí najlepší. To isté sa týkalo Violy.

Táto vláda nemá hanbu. Len preto, aby sa jej ľudia, obvinení z reálnych trestných činov, nedostali do väzenia – rádovo desiatky ľudí, dobre, pri podrobnejšom zábere by to bolo možno niekoľko stoviek – mení základné zákony, ktoré definujú našu ľudskosť.

Posledné mesiace a predovšetkým posledné dni boli neľahkým bojom časti našej spoločnosti o svet, v ktorom slušnosť, právo a spravodlivosť zachovajú významy, aké mali doteraz. Schválením novely Trestného zákona utŕžila nádej mnohých Slovákov a Sloveniek na lepší život v našej krajine bolestivú facku. A hoci sa môže zdať, akoby boj, ktorý trval mesiace zrazu švihom biča skončil, nechajúc krvavú ranu, nie je tomu tak. Zápas o budúcnosť Slovenska pokračuje.

Na jednej našej redakčnej porade (ktorú som nestihol) prišiel kolega Jaslo s nápadom robiť rubriku s názvom „Radosť .týždňa“. Dopočul som sa o nej neskôr, keď ju pripomínal emailom, a kolegynka Zuzka, s ktorou som akurát preberal vydavateľské veci, mi porozprávala, čo o tom na tej porade hovoril. Uložil som si túto informáciu v útrobách mojej hlavy s visačkami na zaradenie medzi zaujímavé a na zamyslenie sa.

Úspešní ľudia podľa Sulíka odídu napr. do Čiech, mimo Európy, alebo odídu zo systému, založia si sročku.

Je tradičným zvykom v tejto našej vysoko kultúrnej oáze ľudskej dobroty, jasnozrivej múdrosti najširších más, vľúdnosti, obetovania sa a prekvitajúcej lásky k blížnemu, je tradičným zvykom na tomto našom Slovensku, že predmetom širšej spoločenskej diskusie sa stávajú otázky nielen politické, ekonomické či športové, ale aj otázky kultúrne.

Na Slovensku často počúvame výroky typu: „Vzdelanie je dôležité“, „musíme podporovať vzdelanie” či „reforma školstva je kľúčová“. Hovoria to odborníci, pedagógovia aj politici. Tí poslední majú v rukách najväčšie kormidlo, no loď vzdelania je u nás stále len pár stôp od prístavu.