Dalo by sa začať od Adama a Evy, prekráčať cez Ábela a Kaina, rodinné, kmeňové, klanové, národné, medzištátne konflikty a skončiť dneškom. Konflikty patria k životu.
Píšem fakticky celý dospelý život. Ako pribúdali roky, pochopil som, že slová a texty miznú v čiernej diere nahovoreného a napísaného v horizonte hodín, dní, týždňov... Napriek tomu si sadám skoro každé ráno za stôl a píšem. O témy nie je núdza.
Ako do ich životov zasiahla koronakríza? Čo všetko museli obetovať? Čoho sa museli vzdať? Bolo to márne obdobie alebo im tri mesiace povinnej izolácie nakoniec predsa niečo dali?
Počas sviatku Jom ha-šoa, Dňa pamiatky na holokaust a hrdinstovo, sa čítajú mená obetí holokaustu. Jedným z týchto mien je aj Vojtech Gál, otec Fedora Gála. Ten vytvoril na pamiatku svojho otca aj všetkých obetí holokaustu text s názvom Pochod smrti pre kapelu Drť.
Tridsať rokov je o tretinu dlhší čas, než mala na svoj rozvoj prvá československá republika. Masarykov a Štefánikov štát sa za tých dvadsať rokov stal symbolom demokracie a kultúry. Čím sme sa za tridsať rokov stali my?
Časové okno posledných tridsiatich rokov bolo šťastné, pre Slovensko výnimočné obdobie – a november 1989 bol jeho hviezdnym časom. Dnes sa však uzatvára.
Už vyše desať rokov pripravujú diskusné večery Stredoeurópske fórum. Tvrdia, že na to, aby sme neostali uzavretí vo vlastných problémoch, potrebujeme počúvať, o čom hovoria ľudia vonku a kam sa uberajú ich diskusie. Marta Šimečková a Andrea Puková.
