Chcel som vytvoriť pamätník – knihu venovanú tým, na ktorých spoločnosť zabudla. Vydal som sa teda za obeťami „budovateľov mieru“ a objavil som skupinu ľudí, ktorí neprejavovali nijaké známky obetí. A tak som prestal stavať pomník a začal hľadať posolstvo – kľúč k slobode.

Svet hudby sa takmer zastavil. Koncerty padli a presúvajú sa termíny vydania nových albumov. Hudobníci, ktorí sa živia len hudbou, to dnes majú ťažké, no nemali by zúfať. Napriek všetkému sa môže aj vo svete obývačiek a garáží zrodiť výnimočná hudba, ktorá vzniká v samote, odstrihnutá od okolitého sveta.

Čo všetko dnes vieme o novom koronavíruse? V čom je iný ako bežné chrípky? Postupuje svet rozumne? Dá sa vírus zničiť zastavením štátu? Ako zatiaľ obstálo Slovensko? Odpovedajú virológ Boris Klempa a biológ Peter Celec.

Rusko sa po tom, ako bolo z neho do Číny zavlečených už 409 prípadov ochorenia COVID-19, stalo pre Peking najväčším zahraničným zdrojom nákazy.

Antropológ, ktorý je takpovediac na stope vírusom. Od svojho výskumného pobytu v Ázii pozorne sleduje „globalizačné choroby“. Pandémie chrípok a koronavírusov svedčia o problematických vzťahoch medzi ľuďmi a zvieratami a vykresľujú obraz sveta, ktorý sa musí naučiť predchádzať nepredvídateľnej budúcnosti. Francúzsky antropológ Frédéric Keck.

Potrebujeme novú optiku nazerania na túto krízu. Takú, v ktorej bude mať záchrana ekonomiky rovnakú prioritu ako ochrana zdravia.

Moja karanténa sa dožila tzv. Kristových rokov. Slovensko má v osobe Igora Matoviča premiéra, ktorý sa bojí rozhodnúť a zakrýva sa dymovou clonou odborníkov.

Veľká noc je za nami, ale jej obsah s nami tentoraz bude ešte veľmi dlho veľmi osobne. A nebude to náboženský dotyk pre vybranú skupinu zasvätených, bude to náš bežný, každodenný dotyk.

Tak ako iní, ani my nie sme krajinou nesmrteľných. Tak ako inde, aj u nás sa zomiera – bez ohľadu na koronavírus. To vieme. A predsa sme v týchto dňoch citlivejší na zomieranie. Ako to?

Nebýva zvykom, aby súd argumentoval v rozhodnutí románom Victora Huga. Ale v novom náleze českého Ústavného súdu to nebolo samoúčelné. Čím iným ilustrovať „právo na druhú šancu“ ako kľúčovým príbehom z Bedárov?