Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

„Blackout“ vírus nezabije. Dvaja vedci hovoria, v čom sa líši od chrípky, aj ako ho zničiť

.štefan Hríb .témy

Čo všetko dnes vieme o novom koronavíruse? V čom je iný ako bežné chrípky? Postupuje svet rozumne? Dá sa vírus zničiť zastavením štátu? Ako zatiaľ obstálo Slovensko? Odpovedajú virológ Boris Klempa a biológ Peter Celec.

„Blackout“ vírus nezabije. Dvaja vedci hovoria, v čom sa líši od chrípky, aj ako ho zničiť HECTOR RETAMAL/AFP/PROFIMEDIA 3. apríl 2020 Wu-chan, Čína: Obyvatelia sa podrobujú povinnému testovaniu na koronavírus. Covid-19 bol objavený v decembri minulého roka v tomto meste, ktoré neskôr zaviedlo tzv. blackout, ktorý, zdá sa, zafungoval.

v čom sa to, čo teraz zažívame, líši od normálnych epidémií chrípky?

Boris Klempa: Už len v tom, čo vidíme v Taliansku alebo v Španielsku. Nie je to bežná epidémia chrípky, je to vírus, ktorý sa možno šíri podobnou dynamikou ako chrípka, ale má obrovský potenciál zahltiť a znefunkčniť zdravotnícky systém, keďže isté percento nakazených si vyžaduje intenzívnu starostlivosť. A to v kombinácii s vysokým počtom nakazených predstavuje obrovské riziko, že zdravotnícke systémy skolabujú a v dôsledku toho nám môžu začať ľudia zomierať na úplne iné veci, na ktoré by však za normálnych okolností nezomierali.

je teda nový druh koronavírusu nákazlivejší ako bežný vírus chrípky?

Boris Klempa: To si netrúfam povedať, možno je z hľadiska šírenia porovnateľne nákazlivý. Ale je podľa všetkého nebezpečnejší a pre ľudí smrteľnejší ako bežná chrípka.

Peter Celec: Zatiaľ to vyzerá tak, že to šírenie koronavírusu je podobne rýchle ako pri chrípke. Zásadnou informáciou je však to, že je to pre nás niečo nové. Pri chrípke, aj keď sa mení a naša imunitná odpoveď nie je dlhodobá, sme predsa len aspoň čiastočne imúnni. A to je veľmi dôležité. Lenže v prípade tohto koronavírusu to odpadá. Navyše, na chrípku máme vakcínu, čo je síce už bežná, ale tiež veľmi dôležitá vec. O to viac, keď dnes všetci hovoríme o tom, že máme byť zodpovední. Ale to nie je iba o tej maske či rúšku, ktoré nosí takmer sto percent ľudí. Ale 95 percent z nich nemá vakcínu proti bežnej chrípke, a neviem, či to je úplne zodpovedné.

je vírus chrípky v niečom podobný tomuto novému druhu koronavírusu? Je z toho istého kmeňa?

Klempa: Nie, je to úplne iná vec. Majú síce niečo spoločné, oba sú to také druhy vírusov, ktorých genetický materiál je toho istého typu, sú to RNA vírusy. Oba majú podobnosť aj v tom, že sú to tzv. obalené vírusy.

a čo sa týka odlišností?

Klempa: Sú to, samozrejme, úplne odlišné čeľade vírusov, majú iný typ genómu, iný je spôsob kódovania. Chrípka má segmentovaný genóm a iný typ replikácie vnútri v bunke ako koronavírus. Tvar alebo štruktúra vírusovej častice sa tiež líšia, ale veľkosť častice nie je v tejto súvislosti dôležitá.

aký je vlastne rozdiel medzi baktériou a vírusom?

Klempa: Baktérie sú plnohodnotné organizmy, jednobunkové, samostatne schopné života. Vírusy sú, naopak, jednoduchšou štruktúrou, ktorá obsahuje len ten genetický materiál v nejakom obale a potrebujú živú bunku k tomu, aby boli schopné vytvárať kópie samých seba.

a vírus žije?

Klempa: Vírus je naozaj niečo, čo je na rozhraní živého tvora a chemickej zlúčeniny. Tým, že sa dostane do bunky, tak žije, mimo bunky je to de facto zhluk makromolekúl.

Celec: Vírus nie je schopný samostatnej reprodukcie a keďže túto podmienku nespĺňa, tak by som ho za nejaký samostatný organizmus schopný života neoznačil.

a keď je vírus na nejakom povrchu, tak je tam sám alebo v nejakej kvapôčke?

Celec: Najskôr je tam v nejakej kvapôčke, tá časom vyschne, a potom tam zostanú len tie vírusové častice. Ale tu by som rád spomenul jednu novinku. Vedci v Nemecku zisťovali, ako dlho prežíva na povrchu tento konkrétny nový druh koronavírusu. A zistili, že tam prežíva naozaj veľmi dlho. Vieme ho detekovať aj deň či viac od chvíle, keď sa tam dostane. Ale je evidentné, že už nie je schopný reprodukcie ani na tých bunkových kultúrach. Takže tú jeho genetickú informáciu tam síce vieme nájsť, ale nie je schopný infikovať ďalej bunku, keď je napríklad na kľučke dverí. Praktickou aplikáciou je veľmi nepravdepodobné, že by sa šíril tým, že by sme po nejakom infikovanom človeku chytili kľučku a tiež sa nakazili. Toto aspoň vyplynulo z tej novej štúdie, že hlavnou a dominantnou je tá kvapôčková infekcia, kašľanie, kýchanie alebo kričanie. Ak budeme po sebe chodiť cez dvere a chytať kľučky, tak sa asi nenakazíme.

Klempa: V princípe s tým súhlasím, ale všetko je to otázka času, keď hovoríme o tom, či prežije alebo neprežije. My virológovia tomu hovoríme, že si uchováva alebo stráca infekčnosť. Tá infekčnosť klesá v čase a celé je to o tom, aký ten čas je. Opierame sa pritom o dáta, ktoré prichádzajú z laboratórií, kde sa vykonávajú pokusy takpovediac v ideálnych podmienkach. Existujú aj pokusy, ktoré nám ukážu, že vírus umiestnený na kúsku plastu je infekčný aj po troch dňoch. Ale ani tento pokus ešte stále nemusí zodpovedať realite v živote v tom zmysle, že tá zvyšková infekčnosť nemusí byť taká veľká, aby nakazila človeka. A takéto pokusy sa, samozrejme, nerobia, preto musíme vychádzať iba z experimentálnych dát a predpokladať, ako to asi je v skutočnosti. Tam sú časy infekčnosti určite kratšie.

líši sa ten čas podľa toho, na čom ten vírus je? Napríklad ak je na látke, kove alebo na potravine, napríklad chlebe.

Klempa: Takéto experimenty sa robili a vedci zistili nejaké rozdiely, ale nie veľmi zásadné.

Celec: Tu by som chcel opäť zdôrazniť, že kľúčová je kvapôčková infekcia. Preto by sme mali byť, podľa odporúčaní, od seba vzdialení aspoň meter a pol pri rozhovore či stretnutí. Na toto sa treba zamerať, aj podľa relevantných štúdií, na toto takzvané sociálne dištancovanie. Ďalej je veľmi dôležitá hygiena rúk a čo sa týka rúšok, tie nosím, pretože sa rozhodlo, aby sme ich všetci nosili a uvidíme, ako sa vyvinie situácia. Musím však povedať, že pre mňa ide o precedens. Sme v roku 2020 a medicína, pod ktorú verejné zdravotníctvo patrí, musí byť založená na dôkazoch. To nesmie byť niečo, čomu ja verím alebo čo si myslí nejaký politik. To musia byť tvrdé dáta. Na význam dodržiavania vzdialenosti medzi nami, dodržiavania toho sociálneho dištancovania, na to tvrdé dáta aj dôkazy sú. Rovnako to platí o vakcíne proti chrípke, kde všetci vieme, že to účinkuje, nie stopercentne, ale účinkuje. Rúška podľa všetkého trošku fungujú, najmä ak ich nosia naozaj všetci a fungujú aj ako symbol, ale aj ako priznanie si toho, že sme solidárni a máme tu problém. Lenže k tej zodpovednosti patria aj iné veci, ktoré som spomínal.

ešte k tým rúškam, lebo to je u nás a v Českej republike úplné tabu. Akoby každý, kto má rúško, je zodpovedný a kto nemá, je nezodpovedný. Lenže keď pozeráme zahraničné televízie, vidíme, že tam rúška nemajú. Znamená to, že my v Česku a na Slovensku sme ďalej než iný svet? Prečo je to práve tu?

Klempa: Je fakt, že táto situácia je taká nová pre celý svet, že všetky krajiny trochu tápu a sme svedkami veľkého množstva rozhodnutí, ktoré sú čisto politické a nie sú postavené na vedeckých základoch. A rozhodnutie o rúškach je jedno z nich. Inšpiráciou sú asi zábery z Ázie, kde sa s epidémiou úspešne bojuje. Je to viac o politickom rozhodnutí. Ja vnímam rúška pozitívne. Vieme, že nechránia toho, kto ich nosí, ale vnímam to ako symbol ohľaduplnosti voči okoliu a ako symbol toho, že sme v tom všetci spolu. Je to mobilizačný aspekt. Každý, kto to nosí, si je vedomý, že tu máme problém. Napriek tomu, že nie sú dáta, ktoré by jednoznačne ukázali, že rúška sú účinné, ich vnímam ako pozitívum.

toto sa opakuje často, že rúška nechránia nás, ale iných, ak by sme boli nosičmi. Súhlasíš s tým, Peter?

Celec: V princípe áno, ale má to ALE. Ono je to celkom logické. V medicíne to však takto nefunguje. Veľakrát sme si v medicíne niektoré veci mysleli a boli úplne logické. Voľakedy bola taká choroba. Pacienti veľa pili a močili, nikto nevedel, prečo majú túto chorobu, ale oni zomierali v prapodivných stavoch. A potom alchymisti – biochemici zistili, že títo pacienti, ktorí vtedy neboli nazývaní diabetikmi, majú v moči cukor. No a lekári celkom logicky uvažovali, že treba dopĺňať cukor, pretože pacienti majú problém asi preto, že strácajú cukor. Tak sme liečili diabetikov cukrom. A to nebolo tak strašne dávno.

S rúškami to, samozrejme, nie je ten istý prípad, ale je to príklad toho, že naše logické uvažovanie nemôže byť jediné, čo nám pomáha pri rozhodovaní. Najmä ak je to povinné a týka sa to celej populácie. Ja nemám problém s tým, že to niekto nosí, ale trochu vnútorne bojujem s tým, že je to povinné. A iné veci nie sú povinné a pritom sú účinné. Podľa výskumu SAV všetci akceptujú rúška, ale len dve tretiny by boli ochotní sa očkovať, pokiaľ by bola vakcína.  

Všetci sa zhodnú na tom, že aj keď tie rúška možno účinné sú, tak nie sú náhradou za social distancing. To je veľmi dôležité.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite