Na slovenskom knižnom trhu pribúdajú diela o dejinách, čo je dobre. Horšie je, že nie všetky sú prínosom. Kniha Murices novae alebo Nové ostne. Dialógy o starších slovenských dejinách, ale nielen o nich od Martina Homzu nesie závan nacionalistického naftalínu.

Pred 40 rokmi FC Liverpool vyhral Európsky pohár, vznikla kapela Metallica a Robert de Niro dostal Oscara za skvelú rolu boxera Jaka LaMottu vo filme Zúrivý býk. Poľsko v roku 1981 poznamenala iná udalosť: komunistický režim vyhlásil vojnu vlastnému národu.

Doteraz sme písali o bývalých športovcoch, ktorí sa väčšinou výrazne presadili vo svojej disciplíne, a často ešte výraznejšie mimo nej. Ale sú aj takí borci, ktorí sa preslávili práve tým, ako veľmi dokázali byť neúspešní. Tento diel je venovaný práve im.

V ďalšej časti série o osobnostiach športovej histórie pokračujeme borcom zo športu, od ktorého je nudnejší hádam len curling. Tak to aspoň vnímajú ľudia, ktorí šach nehrávajú. Čiže drvivá väčšina. A nebude to jediný prípad, keď sa drvivá väčšina mýli.

Vraví sa, že všetky cesty vedú do Ríma a tiež, že v Ríme narazíte na vykopávky všade. O niečo menej ciest, konkrétne dve, vedú do obce Bojná v Topoľčianskom okrese. Aj tu vykopávky vyskakujú zo zeme. Bojná však už navždy zostane spätá so Svätým mestom. Zásluhu na tom má starosta Jozef Stankovský, ktorý pápežovi Františkovi daroval koncom septembra kópiu zvonu z Bojnej.

Pred 50 rokmi, presnejšie 15 augusta 1971, prišlo k „Nixonovmu šoku”. Nie, nemyslíme tým Nixonovu rezignáciu v dôsledku aféry Watergate, ku ktorej prišlo takmer presne o tri roky neskôr.

Spoločnosť vníma svoju minulosť rôznymi spôsobmi. Neraz si ju aj prispôsobuje, aby zodpovedala jej aktuálnym potrebám – reálnym či fiktívnym. Ako a prečo to robí? Je tu kniha, ktorá nám na toto pomáha odpovedať.

V histórii európskych národov nie je veľa postáv, ktoré by boli tak vyzdvihované a heroizované, ako je v dejinách Maďarska vyzdvihovaná a heroizovaná osobnosť Františka II. Rákociho.

Dňa 1. augusta 1944 vo Varšave odbila Hodina „W”. Začalo sa Varšavské povstanie – jedna z najdôležitejších udalostí v histórii Poľska v 20. storočí.

Pre väčšinu z nás je sack neznámy pojem a to napriek tomu, že víno, ktoré popisoval, dobre poznáme. V 17. storočí však nebolo hádam jediného dospelého Angličana, ktorý by sack nepoznal a neospevoval.