Ôsme storočie neprinieslo dejinám západnej civilizácie mnohých učencov, a predsa sa vtedy zrodila jedna zo základných ideí európanstva postavená na humanizme, vzdelávaní a kultivovaní jazyka. Významnú rolu v tom zohral jeden Angličan – Alkuín z Yorku.

Hoci dnes už zapadlo jeho meno prachom, Viliam Široký patril dlhé roky medzi najmocnejších a najbrutálnejších politikov komunistického Československa.

Burgundsko v 15. storočí bol štát-neštát. A aké boli cesty špiónov burgundských vojvodov? Nuž, boli síce primárne motivované plánmi zmapovať terén pre možnú križiacku výpravu, zahŕňali však v sebe oveľa viac motivácií a cieľov.

Asi prvé, čo nám pri slovnom spojení „cesty za poznaním“ napadne, je predstava študenta cestujúceho do školy. Dochádzanie na vysokú školu, ktorá sa nachádza ďaleko od domova, nie je vynález modernej doby. Stredovek však poznal aj iné formy mobility za vzdelaním.

Pre historika zaoberajúceho sa cestovaním v stredoveku a ranom novoveku je doba covidová nesmierne zaujímavá. Dualita „tu“ a „tam“ sa stala omnoho viac výraznou a hmatateľnou. A vzťah mnohých dnešných ľudí k cestovaniu v niečom pripomína stredovek.

Adolphus Busch prišiel hľadať do Ameriky svoje šťastie ako osemnásťročný mladík. Našiel ho ako zať a neskôr partner Eberharda Anheusera v rodinnom pivovare v meste St. Louis. Za dvadsaťpäť rokov zmenil tento pivovar na najväčšieho výrobcu piva na svete.

Thomas Blake Glover. Škótsky dobrodruh, neortodoxný obchodník s ópiom a so zbraňami v Japonsku na prelome 19. a 20. storočia. Muž, ktorý si vytvoril vlastný svet, v ktorom neplatili obchodné ani diplomatické zmluvy. A ktorý naučil Japoncov piť pivo.

„Pán prezident, musíte so mnou hovoriť, dnes som sa stavila, že z vás dostanem viac ako dve slová,“ obráti sa hostiteľka k čestnému hosťovi. „Prehrali ste,“ odpovedá prezident.

Kým mená ako Anheuser, Busch či Guinness si väčšina pivárov okamžite spojí s pivom, s menom Jacobsen si pivo spojí málokto. A pritom je toto meno úzko spojené s počiatkami jednej z najväčších pivovarníckych spoločností na svete.

Obraz Bar vo Folies-Berg`ere je posledným veľkým dielom Édouarda Maneta. Namaľoval ho rok pred svojou smrťou, v roku 1882. Má rozmery 98 x 110 cm a predstavuje neobvyklý pohľad na bar v známom parížskom kabarete.