Gréci nepredstavujú len ideál, ich civilizácia je zároveň osudovým príkladom. Mali to najlepšie geografické prostredie, antropologické východiská a podobne. Jedine tam a práve tam musel vzniknúť zázrak s prívlastkom grécky.

Mesto Pompeje bolo na počiatku nášho letopočtu prosperujúcim mestom starovekého Ríma. Malo dvadsaťtisíc obyvateľov, tri veľké kúpele, 34 verejných pekární, tridsať bordelov a takmer na každom rohu verejnú studňu s fontánou.

V španielskom meste Cádiz, v strede námestia Plaza de la Flores, stojí pamätník. Postava muža v nadživotnej veľkosti na podstavci z bieleho mramoru. V ľavej ruke drží kosák. Lucius Junius Moderatus Columella.

Scéna premeny vody na víno na svadbe v galilejskej Káne patrí medzi najcitovanejšie a umelecky najčastejšie znázorňované udalosti zo života Ježiša Krista. V kresťanskej náuke slúži ako jeden z hlavných dôkazov Ježišových nadprirodzených schopností.

Dionýzos bol jeden z najväčších gréckych bohov. Tí sídlili na vrchole Olympu, neustále medzi sebou bojovali, intrigovali, navzájom súložili a často vstupovali do života úbohých smrteľníkov v najnevhodnejších okamihoch.

Seriál o histórii vína, ktorý sme pre vás pripravili na nasledujúce týždne, ponúkne príbehy, fakty a zaujímavosti z dejín tohto nápoja od staroveku až po dnešné dni. Začneme starovekým Egyptom.

Ôsme storočie neprinieslo dejinám západnej civilizácie mnohých učencov, a predsa sa vtedy zrodila jedna zo základných ideí európanstva postavená na humanizme, vzdelávaní a kultivovaní jazyka. Významnú rolu v tom zohral jeden Angličan – Alkuín z Yorku.

Hoci dnes už zapadlo jeho meno prachom, Viliam Široký patril dlhé roky medzi najmocnejších a najbrutálnejších politikov komunistického Československa.

Burgundsko v 15. storočí bol štát-neštát. A aké boli cesty špiónov burgundských vojvodov? Nuž, boli síce primárne motivované plánmi zmapovať terén pre možnú križiacku výpravu, zahŕňali však v sebe oveľa viac motivácií a cieľov.

Asi prvé, čo nám pri slovnom spojení „cesty za poznaním“ napadne, je predstava študenta cestujúceho do školy. Dochádzanie na vysokú školu, ktorá sa nachádza ďaleko od domova, nie je vynález modernej doby. Stredovek však poznal aj iné formy mobility za vzdelaním.